Udelenie vôbec prvej pokuty Úradom na ochranu oznamovateľov práve v roku 2023 a nedávno zvýšené pokuty za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov naznačujú, že je najvyšší čas venovať whistleblowingu dostatočnú pozornosť. Nedajte sa pomýliť pripravovanou novelou zákona, ktorú na konci roka 2023 pripravila nová vláda, tá má spod ochrany vyňať iba príslušníkov Policajného zboru. Zamestnávatelia by po novom mohli dosiahnuť aj zrušenie už priznanej ochrany oznamovateľovi. Zamestnávateľ na základe žiadosti o preverenie požiada generálneho prokurátora, alebo správny orgán, aby preverili, či na priznanie ochrany whistleblowerovi boli splnené podmienky.
Ak ste sa teda doteraz tejto téme nevenovali, od 1. septembra 2023 sa už zákonné povinnosti týkajú oveľa väčšej skupiny firiem. Ustanoviť tzv. zodpovednú osobu, prostredníctvom ktorej sa prijímajú, preverujú a vyšetrujú oznámenia o protispoločenskej činnosti, a zaviesť tak vnútorný systém preverovania oznámení, vrátane oznamovacích kanálov a evidencie oznámení, majú za povinnosť nielen všetci zamestnávatelia nad 50 zamestnancov, ale už aj všetci zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov poskytujúci finančné služby, služby v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti dopravy.
O 50 EUR na minimálnej mzde si prilepšia zamestnanci na každom stupni náročnosti práce. Minimálna mzda vo výške 750 EUR, oproti doterajším 700 EUR, bude v praxi znamenať aj zvýšenie príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú prácu pre všetkých zamestnancov, nielen pre tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu.
Povinnosť vyplatiť minimálnu mzdu sa bude podľa novely Zákonníka práce, ktorá by mala vstúpiť do účinnosti ešte v priebehu roka 2024, týkať v určitých prípadoch nielen vlastných zamestnancov, ale aj zamestnancov subdodávateľov firiem vystupujúcich ako dodávateľ stavebných prác pri konštrukcii, opravách, údržbe, prestavbe alebo demolácii budov. Vyplateniu mzdy do 15 dní bude predchádzať žiadosť zamestnanca subdodávateľa, ktorému tento nevyplatil mzdu k dátumu jej splatnosti.
Ak vašu spoločnosť čaká fúzia alebo, naopak, rozdelenie, pripravte sa na to, že pri zmenách a prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodnej spoločnosti na inú budete od 1. 3. 2024 povinní zabezpečiť čiastočnú účasť zamestnancov na tomto procese. Zamestnanci, prípadne ich zástupcovia, budú oprávnení vyjadriť sa k projektu premeny v oblasti pracovných podmienok a pripojiť svoje pripomienky.
Prvý september už nie je dňom pracovného pokoja, počas ktorého sa doteraz, okrem výnimiek pri niektorých povolaniach, nepracovalo. Formálne zostáva sviatkom, ale pre zamestnávateľov a zamestnancov už bude 1. 9. bežným pracovným dňom. V roku 2024 pripadne tento dátum na nedeľu, takže väčšina z nás bude mať aj tak voľno, avšak v roku 2025 pripadne 1. 9. na pondelok, ale predĺžený víkend si už neužijeme.
Zamestnávatelia môžu v roku 2024 s napätím očakávať vývoj diskusie a legislatívneho procesu o plánovaných návrhoch pri snahe o zavedenie štvordňového pracovného týždňa. Otáznou je forma, akou sa má tento režim zaviesť a aplikovať procesne. Kľúčovým však bude najmä určenie, či má ísť o povinnosť zamestnávateľa zaviesť takýto režim, ak o to zamestnanec požiada. Jedným zo zamýšľaných cieľov politikov má byť zachovanie úrovne mzdy zamestnancov pri menšom počte odpracovaných hodín v kratšom pracovnom týždni.
PS: Aj keď bol prehľad najdôležitejších zmien pripravený v súčinnosti s advokátskou kanceláriou HAVEL & PARTNERS, nepredstavuje a nenahrádza poskytnutie právnej rady v jednotlivých prípadoch. S konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa vašej spoločnosti preto odporúčame obrátiť sa na advokáta.