Zamestnanosť na Slovensku stúpa a podľa ŠÚ SR ku koncu roku 2023 dosiahla 72,7 %, medziročne tak stúpla o 0,9 %. Nezamestnanosť je tiež na historických minimách a ku koncu 1. štvrťroka 2024 dosiahla 5,6 %. Nezamestnanosť tak klesá už 11. štvrťrok, teda kontinuálne takmer 3 roky.
Ak ešte na Slovensku niekde existujú rezervy, musíme sa pozrieť do regiónov a na ženskú časť populácie. Zvlášť na východ, kde v Košickom a Prešovskom kraji stále sledujeme výrazne nižšie ako priemerné úrovne zamestnanosti. Opakom je Bratislavský kraj, ktorý naopak vyniká vyššou úrovňou zamestnanosti. Ak by sme sa porovnávali napríklad s ČR, uvideli by sme mierne rezervy aj v zapojení mužskej časti populácie.
Na pracovnom portáli Profesia.sk v roku 2023 medziročne stúpol počet záujemcov o prácu o 7 %, celkovo na 375 917 osôb. Zaslaných reakcií na inzeráty bolo pritom o 14 % viac než v roku 2022, čo predstavuje o 466 645 reakcií naviac. Celkovo teda za rok 2023 bolo na Profesia.sk zaslaných 3 739 612 reakcií na zverejnené inzeráty. Počet ponúk zverejnených zamestnávateľmi zároveň celkovo klesol o 12 % na 314 220 pracovných ponúk.
Priemerná mzda dosiahla podľa ŠÚ SR v 1. štvrťroku 2024 výšku 1447 EUR, čo je medziročne 9 % rast. Povzbudivou správou pre zamestnancov je rast reálnych miezd (očistených o infláciu) a to o 5,6 %. Tie konečne, po predchádzajúcom skoro dvojročnom období poklesu, rastú, a to už druhý štvrťrok po sebe.
Pri odvetviach sú neprekvapivým lídrom informačné a komunikačné technológie (2405 EUR). Trochu prekvapivo je na druhom mieste verejná správa (1976 EUR). Obchod prestáva byť chudobný príbuzný, aktuálne je na 95 % priemernej mzdy. Priemysel sa drží mierne (3 %) nad priemernou mzdou. Z odvetví s výraznejším zastúpením na celkovej zamestnanosti je na tom najhoršie stavebníctvo, kde priemerná mzda dosahuje len 1025 EUR.
Množstvo detailných informácií o slovenskom trhu práce, veľa konkrétnych čísiel, aj medzinárodné porovnanie si môžete pozrieť v prezentácii z Dátových raňajok :
V našich dátových raňajkách sme sa podrobnejšie venovali aj mzdám v našom hlavnom meste a k nemu prislúchajúcom kraji. Aj v Bratislave sa potvrdzuje trend posledných rokov a to vyšší rast u nižších príjmových kategórii. Napríklad za posledných šesť rokov najvyšším tempom rástli mzdy kvalifikovaných robotníkov a zamestnancov v službách a to až o 45 %. Naopak mzdy nižším a stredným manažérom narástli len o 27 % a top manažérom o 28 %.
Zaujímavé zistenia ponúka aj porovnanie, ako pri jednotlivých pozíciách vplýva na výšku mzdy dĺžka praxe. Porovnávali sme platy seniorov a juniorov. Najväčší rozdiel je podľa údajov Platy.sk pri pozíciách v IT a to až 36 %. Najmenší rozdiel môžeme nájsť pri pozíciách v obchode, napr. pri obchodnom analytikovi alebo key account managerovi, kde je rozdiel medzi seniorom a juniorom iba 5 %.
V centre pozornosti JobsIndexu je zakaždým spokojnosť zamestnancov. V práci spokojných a motivovaných ľudí je na Slovensku stabilne 37 %. Čím ďalej viac sa ale frustrácia prejavuje najmä u ľudí pod 25 rokov alebo u remeselníkov (vyššie modré goliere).
Skúmali sme aj to, čo zamestnancov robí spokojnými. A sú to predovšetkým dve veci: jednak ohodnotenie, v prvom rade samozrejme finančné, ale aj slovné. A po druhé možnosť rozvoja a kariérneho rastu. V oboch oblastiach, v mzdách aj vo vnútrofiremnom vzdelávaní, ktoré umožňuje rozvoj zamestnancov, majú slovenskí zamestnávatelia rezervy.
Bohužiaľ, podľa zistení aktuálnej vlny nášho prieskumu JobsIndex ľudia s príjmami skôr nevychádzajú ako vychádzajú. Až 59 % zamestnancov priznáva určitý stupeň ťažkostí vyjsť s aktuálnym príjmom. Pozitívom možno hádam nazvať, že tento podiel oproti minulému štvrťroku klesol z čísla 68. Vážny alebo veľmi vážny problém vyžiť do najbližšej výplaty uvádza 21 % zamestnancov. Najhoršie sú na tom ľudia v stredoslovenskom regióne. Závažným a dlhodobým problémom Slovenska je aj nadčasová práca. Bežne pracuje nadčas až 45 % zamestnancov, ďalších 37 % pracuje nadčas občasne. Až 35 % z nich uvádza, že odmeny za nadčasy sú výraznou súčasťou ich príjmov, pre ďalších 51 % znamenajú vylepšenie príjmov. Dôvody pre prácu nadčas sú tak na strane zamestnancov primárne finančné, podstatná časť z nich sa bez nich poriadne neuživí.
Ak ide o počet zamestnancov, ktorí v dospelosti pokračujú v nejakej forme vzdelávania, na Slovensku ich je podľa Eurostatu do jedného roka približne 55 %, čo je v rámci EÚ nadpriemerná hodnota. Avšak v rámci intenzity vzdelávania za zbytkom kontinentu zaostávame.
Podľa zistenia prieskumu JobsIndex má aktuálne možnosť sa vzdelávať 53 % slovenských zamestnancov a plných 82 % z nich to aspoň občasne využíva. Naozaj intenzívne sa však vzdeláva len 12%.
Ako dôležité potom berú priebežné vzdelávanie nielen zamestnanci, ale aj manažéri, až 68 % z nich pokladá vzdelávanie za dôležitejšie ako iné benefity a 76 % nesúhlasí s tvrdením, že na vzdelávanie zamestnancov je možné šetriť. Zároveň ale firmy často školenia zameriavajú skôr na rôzne interné aj externé pravidlá a procesy a málo na skutočný rozvoj svojich ľudí, smerujúci k ich možnému posunu na pozície s vyššou pridanou hodnotou.
Slovensko je z hľadiska medzinárodného porovnania skôr krajinou s nižšou mierou fluktuácie. V prvom štvrťroku dosiahla podľa JobsIndexu len 14 %, keď sa oproti predchádzajúcim štvrťrokom mierne znížila, pričom zdravá miera fluktuácie sa uvádza okolo 20%. Ak ľudia firmu opúšťajú, väčšina z nich odchádza z práce podaním vlastnej výpovede. Hlavným motivátorom k zmene sú stále jednoznačne peniaze.
Veľmi zaujímavým zistením nášho prieskumu je vysoká angažovanosť slovenských zamestnancov. Až 63 % zamestnancov tvrdí, že v zamestnaní pracujú nad rámec svojich povinností a až pre 66 % z nich je úspech firmy, pre ktorú pracujú, dôležitý.
Z hľadiska benefitov vedú rebríčky obľúbenosti u zamestnancov rôzne finančné príspevky, či už na stravovanie, dovolenku, alebo vo forme životného poistenia. Veľmi žiadaným je tiež benefit dovolenky naviac, prípadne bezplatných sick-days. Každopádne 86 % zamestnancov sa zhodne na tom, že finančné benefity sú pre nich dôležité.
JobsIndex, ktorého základom je pravidelne sa opakujúci prieskum medzi zamestnancami, je unikátny svojou veľkosťou a reprezentatívnosťou vzorky, dopytovaných je 1007 slovenských zamestnancov vo veku 18 - 65 rokov. Ďalšou jeho jedinečnou vlastnosťou je množstvo oblastí a tém, ktoré pokrýva.
Na Slovensku bol prvýkrát realizovaný v roku 2022 a aktuálne v apríli 2024 prebehla jeho 4. vlna.
Prieskum je však zároveň doplnený o množstvo externých zdrojov, aby priniesol komplexný pohľad na problematiku HR. Starostlivo vybrané externé dáta sa sústreďujú na makroekonomickú a firemnú perspektívu. Sú to typicky údaje zo štatistického úradu, ministerstiev, konzultačných firiem, nadnárodných organizácií alebo z iných relevantných prieskumov. Tieto dáta sú často dopĺňané aj o zaujímavé informácie z iných adhoc prieskumov realizovaných spoločnosťou Alma Career.
Jednoducho všetko dôležité o HR na jednom mieste – to sú naše dátové raňajky.