Dátové raňajky: Trh práce postupne zamŕza, nízka flexibilita limituje ľudí aj firmy
Slovenský trh práce je jeden z najrigidnejších v EÚ
Flexibilita pracovného trhu je u nás stále jedna z najhorších, teda najnižších v Európe. Trh práce je v podstate „zamrznutý“. Hoci z pohľadu zamestnávateľa môže stabilita vyzerať pozitívne, tento stav má aj svoje tienisté stránky. Firmy totižto pri nábore ľudí často narážajú na skutočnosť, že nemajú z koho vyberať, keďže na niektoré pozície je k dispozícii minimum vhodných kandidátov. Dôvodom je práve skutočnosť, že mnohí ľudia zostávajú na pracovných miestach, ktoré možno úplne nezodpovedajú ich schopnostiam ani potenciálu.
Nezamestnanosť pokračuje v poklese
Nezamestnanosť na Slovensku klesá už 12 štvrťrokov za sebou, naposledy rástla v 2. štvrťroku 2021. Aktuálne klesla na historické minimum, a to na úroveň 5,2 %. Avšak stále pretrvávajú veľké regionálne rozdiely. Kým napríklad Bratislavský a Trenčiansky kraj sú už výrazne pod hranicou 3 % nezamestnanosti, v Košickom a Prešovskom kraji sa stále pohybuje na úrovni 9 až 10 %.
Aktivita kandidátov v roku 2024 mierne rastie
Hoci náborová potreba firiem stagnovala, respektíve mierne klesala (medziročne o necelé 3 %), štatistiky portálu Profesia.sk zaznamenali výrazne zvýšenú aktivitu potenciálnych záujemcov o prácu. Častejšie spomedzi tých, ktorí sú v súčasnosti bez práce alebo boli donútení zmeniť zamestnanie. Počet reakcií na zverejnené ponuky narástol o 21 % a dosiahol 3,42 milióna. Rástol aj počet ľudí, ktorí reagovali v danom období aspoň na jednu ponuku, aj keď zďaleka nie tak výrazne ako rástol počet reakcií.
Prácu menia ľudia minimálne, aj keď sa im to oplatí
Fluktuácia pracovnej sily na Slovensku sa dostala na veľmi nízku úroveň. Podľa aktuálnej vlny prieskumu JobsIndex zmenilo v poslednom roku svoje zamestnanie len 13 % ľudí. Zaujímavým zistením je, že viac ako polovica z nich, až 66 %, vníma zmenu zamestnania ako jednoznačnú zmenu k lepšiemu. Najčastejším spôsobom ukončenia pracovného pomeru je výpoveď zo strany zamestnanca, takto sa končí viac ako 60 % pracovných úväzkov. Avšak často nejde o úplne dobrovoľnú zmenu, ale skôr o zmenu pod tlakom okolností - najčastejšie z finančných dôvodov. Fluktuácia klesá s vekom, pričom nad 55 rokov už ľudia menia prácu len minimálne.
Najčastejšou motiváciou na zmenu práce sú finančné dôvody, pre tretinu ľudí je hlavným motivátorom vyššia mzda. Keď však budeme u ľudí meniacich prácu rozlišovať, či boli v predchádzajúcom zamestnaní spokojní alebo nespokojní, narazíme na zaujímavé rozdiely. Viac detailov sa dočítate v prezentácii z Dátových raňajok.
Zamestnanci majú realistické očakávania
Zaujímavým zistením je, že očakávania zamestnancov ohľadom zvýšenia mzdy sú v súlade s ekonomickou realitou. Zvýšenie mzdy očakáva 58 % z nich, najväčšia časť (40 %) očakáva zvýšenie do 5 %, tretina zvýšenie v rozsahu 5,1 až 10 % a každý siedmy zamestnanec očakáva rast väčší ako 10,1 %. Hranica 5 % zvýšenia mzdy je v očakávaniach ľudí kritickou hranicou, keďže rast do 5 % nepovažuje väčšina zamestnancov (70 %) za dostatočný. Avšak rast nad 5 % by už 60 % zamestnancov za primeraný považovalo.
Aktuálny prieskum teda potvrdzuje, že neplatí predsudok, že zamestnanci majú od medziročného rastu platov nereálne očakávania. Ich očakávania sa skôr odvíjajú od ich osobnej finančnej situácie a aktuálnych životných nákladov. Cieľom väčšiny je v podstate len zabezpečiť si dôstojné živobytie. To nepriamo potvrdzuje aj fakt, že požadovaná hranica rastu platu je u ľudí s nižším príjmom o niečo vyššia a u lepšie zarábajúcich o niečo nižšia.
Ľudí trápia finančné problémy
Počet ľudí, ktorí majú problém vyjsť so svojou súčasnou mzdou, sa po predchádzajúcom poklese opäť mierne zvýšil a aktuálne dosahuje 63 %, celých 25 % má s tým veľmi vážny problém. V kategórii zamestnancov s príjmom do 1000 EUR je podiel ľudí, ktorí majú problém vyjsť so svojou súčasnou mzdou dokonca až 84 %. A veľmi vážny problém uvádza až tretina respondentov. Najväčšie problémy majú ľudia pracujúci v službách a obchode, ale vo väčšej miere aj modré goliere. Menšie problémy zaznamenávame v kategórii mladších zamestnancov a tých s vysokoškolským vzdelaním. Ako pomoc so zvládaním zlej finančnej situácie slovenskí zamestnanci často využívajú druhé zamestnanie (približne 20 %) a hlavne prácu nadčas. Až 45 % zamestnancov pracuje pravidelne v nadčasoch, pre väčšinu z nich to predstavuje vylepšenie príjmu, pre viac ako štvrtinu dokonca podstatnú časť ich príjmov.
Doprajte si čas na poriadnu porciu dát a vyberte si oblasť, ktorá vás najviac zaujíma.
