Mzdové trendy a vplyv praxe – porovnali sme Bratislavu a Košice
V Bratislave zarábajú všetky kategórie nadpriemerne
Bratislavský kraj má z pohľadu Slovenska špecifickú pozíciu. Aj keď má len približne 15% podiel na zamestnanosti, firmy sídliace v Bratislavskom kraji tvoria približne tretinu celoslovenského HDP. Prítomnosť mnohých firiem a inštitúcií s celoslovenskou pôsobnosťou ovplyvňuje nielen hospodársku výkonnosť, ale aj trh práce a výšku mzdy zamestnancov.
Pri porovnávaní úrovne platov za 2. kvartál 2024 v Bratislavskom kraji s priemerom Slovenska, je vidieť výrazný odstup hlavného mesta od zvyšku Slovenska. Najlepšie si v porovnaní so slovenským priemerom vedie kategória Top manažéri, ktorí tu zarábajú až o 38 % viac, než je slovenský priemer, a v roku 2024 ich mzda dosiahla úroveň 4 838 EUR. Najhoršie v Bratislave a okolí sú na tom naopak zamestnanci v kategórii Pomocní zamestnanci, ktorí si zarobia o 8 % viac, ako priemerný Slovák pracujúci v tomto type zamestnania a ich mzda dosiahla úroveň 1 102 EUR. V ostatných pracovných kategóriách sa zarába v rozmedzí 17 až 28 % viac, ako je slovenský priemer.
Ak sa pozrieme ako sa vyvíjali trendy v odmeňovaní, tak v sledovanom období 2018 až 2024 dosahovali v Bratislavskom kraji najrýchlejší rast mzdy v kategórii Kvalifikovaní robotníci, zamestnanci v službách, ktorým narástli mzdy o 45 % a dosiahli úroveň 1 475 EUR.
Výraznejší rast miezd zaznamenali aj zamestnania v kategóriách Administratívni zamestnanci (rast o 40 % na 1 479 EUR) a Kvalifikovaní technickí zamestnanci (rast o 38 % na 2 247 EUR). Najmenej naopak stúpli mzdy Nižším a stredným manažérom (s rastom len o 27 % na 2 526 EUR) a už spomínaným Top manažérom (s rastom o 28 % na 4 838 EUR).
V Košiciach sú nadpriemerne ocenení Technickí zamestnanci
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mzdy v Košickom kraji oscilujú približne okolo úrovne priemeru, resp. mierne pod priemerom Slovenska. Zároveň však platí, že sú spolu s Trnavským krajom hneď po Bratislavskom kraji najvyššie na Slovensku. Jediná kategória, ktorá v Košickom kraji zarába nad priemerom Slovenska sú Technickí zamestnanci, tí zarábajú o 5 % viac, ako je slovenský priemer. Na slovenskom priemere sa pohybujú platy Nižších a stredných manažérov. Ostatné kategórie sú mierne pod ním.
V sledovanom období sa z najväčšieho rastu miezd tešili Kvalifikovaní zamestnanci netechnického zamerania, ktorým vzrástla mzda až o 45 % na 1 475 EUR. Nadpriemerne rástli aj zamestnania v kategóriách Administratívni zamestnanci (rast 43 % na úroveň 1 184 EUR) a Kvalifikovaní robotníci, zamestnanci v službách (rast o 42 % na 1 190 EUR). Naopak najnižší rast zaznamenali zamestnania v Nižšom a strednom manažmente (rast to len o 30 % na úroveň 1 988 EUR).
Ako prax ovplyvňuje výšku mzdy
To, že dĺžka praxe má priamy vplyv na výšku mzdy sa považuje za samozrejmosť, vďaka dátam z portálu Platy.sk je však možné tento vzťah presne zmerať a to aj po kategóriách pracovníkov. Znovu sme sa zamerali na Bratislavský a Košický kraj a na vybrané kategórie zamestnancov. Zaujímavým zistením je, že medzi týmito krajmi existujú výrazné rozdiely v zohľadňovaní dĺžky praxe u jednotlivých kategórií zamestnancov.
Napríklad kategória Nižší a strední manažéri, pri ktorej bol v Košickom kraji zaznamenaný úplne najnižší vplyv dĺžky praxe na výšku odmeny, je v Bratislave na tom presne opačne. Títo manažéri s 10 a viac ročnou skúsenosťou majú až o 42 % vyšší plat ako ľudia s menej ako 1 rokom praxe.
A naopak Kvalifikovaní robotníci, zamestnanci v službách, pri ktorých v Bratislave existuje len malý rozdiel v mzde na základe seniority (15%), sú v Košickom kraji odmenení za viac ako 10 ročnú prax až o 28 % vyšším platom.
Zaujímavá je kategória Kvalifikovaní technickí zamestnanci, kde aj v Košiciach, aj Bratislave výška mzdy a počet rokov praxe výrazne pozitívne korelujú, avšak len do výšky praxe 10 rokov. Zamestnanci s dlhšou praxou už majú paradoxne mzdy nižšie. Dokonca sa ich úroveň miezd dá porovnať so zamestnancami s dĺžkou praxe 3 až 5 rokov.
Najlineárnejšia závislosť medzi dĺžkou praxe a výškou mzdy je v Bratislavskom kraji jednoznačne v kategórii Nižší a strední manažéri. Podobne lineárny je v Košickom kraji vzťah praxe a odmeňovania v prípade Kvalifikovaných zamestnancov netechnického zamerania.
V priemere platí, že najväčší nárast mzdy je jednoznačne medzi skupinou 1-2 roky praxe a skupinou 3-4 roky praxe. Naopak jednoznačne sa dá povedať, že medzi zamestnancami s 6 až 10 rokmi praxe a s praxou nad 10 rokov už nie je štatisticky významný rozdiel v plate, skôr môžeme v niektorých kategóriách vidieť v prípade praxe nad 10 rokov nižšiu úroveň mzdového ohodnotenia.
To môže do určitej miery súvisieť s faktom, že zamestnanci, ktorí dlhšie pracujú u jednej firmy, majú menšiu tendenciu meniť zamestnanie a tým pádom aj tlačiť na zamestnávateľa ohľadom podmienok. Naopak, v skupine kratšie pracujúcich zamestnancov je ochota meniť zamestnanie a vyjednávať so zamestnávateľom vyššia. Výsledkom je stav, že tí, ktorí dlhší čas nemenia prácu, sú potrestaní nižším rastom mzdy ako tí, ktorí sa odvážia zmeniť prácu a vyjednávať. Samozrejme, určitú úlohu zohráva aj vek zamestnancov. Mladší ľudia menia prácu častejšie, pretože sú vo firmách preferovaní a tak sa neboja viac ozývať. A výsledkom je to, že ich mzdy rastú zo začiatku o niečo rýchlejšie.
Dve najdôležitejšie mestá a ich regióny sa líšia
Samozrejme, na výsledky majú vplyv rozličné charakteristiky týchto krajov. Základným rozdielom je ten v štruktúre ekonomiky, Bratislavský kraj je typický vysokým podielom sektora služieb, finančníctva, bankovníctva a obchodu, zatiaľ čo Košický kraj je viac závislý na priemysle.
Zásadný je však aj rozdiel v hustote a podiele mestského a vidieckeho osídlenia. Kým v prípade Bratislavského kraja žijú dve tretiny obyvateľstva priamo v Bratislave, v Košickom kraji žije oveľa väčší podiel obyvateľstva v menších mestách a na vidieku, pričom obyvatelia Košíc sa na celkovom obyvateľstve kraja podieľajú len necelými 30 %. Kým Bratislavský kraj je s pohľadu zastúpenia mestského obyvateľstva s podielom 80 % vysoko nadpriemerný, Košický kraj je oveľa viac typickým Slovenským krajom, v ktorom je tento podiel len niečo cez 50 %.
