„Práca na živnosť“ je znovu na pretrase. Ako sa nedostať do problémov?
Na úvod si pripomeňme, o čo tu vlastne ide. Zamestnanie „na živnosť“ nie je novinkou posledných rokov. V 90. rokoch 20. storočia podnikateľ Miroslav Švarc začal využívať novú formu „zamestnávania“, ktorá podľa neho dostala aj meno - švarcsystém. Tento pojem teda nepochádza od čiernej práce (z nemeckého schwarz - čierny) ani od nelegálneho, „čierneho“ systému, aj keď nemá od práce na čierno ďaleko.
Švarcsystém alebo práca „na živnosť“, prípadne aktuálne používaný pojem „zamestnávanie na živnosť“, je totižto jedna z možných foriem nelegálneho zamestnávania. Konkrétne je to forma maskovania skutočného pracovného pomeru inou zmluvou alebo dohodou než je pracovná zmluva. Ide o situáciu, keď by zamestnávateľ a zamestnanec mali mať z povahy ich vzťahu a obsahu práce uzatvorenú regulárnu pracovnú zmluvu. Oni však takto ukotvenú spoluprácu nemajú a namiesto toho ľudia pracujú pre zamestnávateľa ako živnostníci (samostatne zárobkovo činné osoby), teda ako fiktívni externí dodávatelia, napríklad na základe zmluvy o dielo, či zmluvy o poskytovaní služieb. Samozrejme, nie každý prípad takejto zmluvy musí byť automaticky protizákonný. Hranica je však veľmi tenká.
Rozhodujúce je, či ide alebo nejde o závislú prácu
Zákonník práce jasne stanovuje, že tzv. závislú prácu môže človek vykonávať len ako fyzická osoba výlučne v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy či obdobnom pracovnom vzťahu, či inom pracovnoprávnom vzťahu, kam majú spadať práve dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Keď to tak nie je, môže ísť o švarcsystém (fiktívnu živnosť).
Čo teda je závislá práca? Podľa zákona je to taká práca, ktorá je:
- vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v jeho mene,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Ak je prítomných všetkých päť znakov, tak ide o závislú prácu a takýto vzťah si jednoznačne vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy, prípadne za určitých okolností uzavretie dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov). Závislá práca však nikdy nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.
Ak je spolupráca firmy a SZČO založená na obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych zmluvách (napríklad zmluva o poskytovaní služieb alebo zmluva o dielo), ale zároveň spĺňa vyššie uvedené znaky závislej práce, príslušný orgán ju pravdepodobne bude považovať za nelegálny švarcsystém. Neurčitosť a riziko na strane zamestnávateľa v prípade kontroly zo strany inšpektorátov zvýrazňuje aj to, že nie sú jasne určené pravidlá, ako by sa mala posudzovať situácia, ak jeden z uvedených 5 znakov absentuje, alebo je oslabený.
Hoci nelegálne zamestnávanie odhaľuje a trestá inšpektorát práce, je to konkrétna firma a spolupracujúca samostatne zárobkovo činná osoba, ktoré musia preukázať, že ide o skutočnú nezávislú prácu a nie o obchádzanie trvalého pracovného pomeru.
Prečo je švarcsystém problém
Takéto obchádzanie zákona je pre štát hlavne finančným problémom, lebo prichádza o nemalé prostriedky. To potvrdzujú aj odhady analytikov, ktorí predpokladajú, že v prípade, ak sa by podarilo znížiť počet fiktívnych živnostníkov o tretinu, mohlo by to zvýšiť výnos daní a odvodov o 177 až 251 mil. €.
Ďalším problémom je krivenie konkurenčného prostredia, kde firmy využívajúce fiktívnych živnostníkov získavajú konkurenčnú výhodu oproti firmám, ktoré zamestnávajú pracovníkov riadne.
Výrazné dopady má však švarcsystém aj na takto pracujúcich živnostníkov, ktorí z povahy vzťahu s firmou nie sú chránení pracovným právom. Kedykoľvek môžu byť prepustení, nemajú nárok na dovolenku, príspevky na stravu, či iné, v prípade pracovnej zmluvy štandardné benefity. Jednoducho ochrana zamestnancov podľa Zákonníka práce sa na nich nevzťahuje. Ak by takéto ustanovenia v zmluvách o dielo, či poskytovaní služieb boli uvedené, tieto by v prípade kontroly mohli sťažovať argumentáciu zamestnávateľa, že v konkrétnom kontrolovanom prípade skutočne nejde o obchádzanie zákona.
Jeho popularita rastie
Nezávislí analytici upozorňujú, že rozšírenosť využívania švarcsystému je priamo úmerná vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu zamestnávateľov. To je u nás aktuálne jedno z najväčších v Európskej únii, spomedzi okolitých stredoeurópskych krajín dokonca najvyššie. Toto vysoké zaťaženie klasických pracovných úväzkov následne spôsobuje veľký rozdiel medzi daňovo-odvodovým zaťažením zamestnancov a živnostníkov.
Výsledkom je, že SZČO môže mať výrazne vyšší čistý príjem ako zamestnanec v pracovnom pomere, napríklad pri začatí „podnikania“. Táto skutočnosť umožňuje „šetrenie” na odvodoch zo mzdy na zdravotnom a sociálnom poistení tak u zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. V praxi je bežné, že zamestnanci – živnostníci si živnosti otvárajú a rušia tak, aby splnili podmienky pre uplatňovanie výhod týkajúcich sa odvodov.
Rozširovanie praxe fiktívnych živností potvrdzuje aj fakt, ako vývoj počtu slovenských živnostníkov koreluje s výškou ich daňovo-odvodového zaťaženia. S nárastom zaťaženia počet živnostníkov klesá, a naopak so znížením rastie. Výrazný nárast ich počtu bol napríklad zaznamenaný po roku 2017, keď prišlo u SZČO k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 %.
Pokuty pre firmy môžu byť citeľné
Sankcie dopadajú hlavne na firmy – zamestnávateľov. Za nelegálne zamestnávanie na živnosť sa ukladá pokuta od 2 000 do 200 000 €. V prípade takéhoto „zamestnávania“ dvoch a viac fyzických osôb súčasne, minimálna sankcia je 5 000 €. Lepšie dopadne nelegálne pracujúci živnostník, ktorému hrozí sankcia len 331 €. V jeho prípade inšpektorát práce pokutu uložiť môže, ale nemusí. V prípade zamestnávateľa to však zákon neumožňuje, inšpektorát práce pokutu musí uložiť vždy. V blízkej budúcnosti, najmä vo svetle posledných vyhlásení a zámerov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pritom môžeme očakávať zostrenie monitorovania, kontrol, a v konečnom dôsledku tak aj zvýšenie počtu uložených sankcií za nelegálne zamestnávanie.
Máloktorý zamestnávateľ si ale uvedomuje praktický dôsledok toho, ak mu bude inšpektorátom práce právoplatne udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie. Takýto zamestnávateľ bude následne uvedený vo verejnom registri „hanby“ – registri nelegálnych zamestnávateľov. A to nie je všetko. Právoplatne uložená pokuta môže týmto zamestnávateľom brániť úspešne sa zúčastňovať verejného obstarávania, úspešne sa uchádzať o dotácie zo štátnych, či európskych prostriedkov, či zamestnávať cudzincov. Postihnutá dokonca môže byť aj fyzická osoba, vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu. A to určite nechcete…
Článok vznikol v spolupráci s najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou HAVEL & PARTNERS a informácie v ňom sú aktuálne k máju 2024. Hoci bol videný očami viacerých právnikov špecializujúcich sa na pracovné právo, chápte ho, prosím, len ako informatívny a všeobecný, nie ako presný návod. Ak túto tému riešite vo vašej firme, vždy sa poraďte s odborníkmi na pracovné právo.
