Pracovný trh je dlhodobo zamrznutý. Za posledný rok zmenilo zamestnávateľa len 14 % ľudí
Podľa aktuálneho prieskumu medzi zamestnancami JobsIndex zmenilo za posledný rok prácu na Slovensku len 14 % ľudí. Bežná miera ročnej fluktuácie je pritom vo väčšine európskych krajín približne 20 %. A najkonkurencieschopnejšie ekonomiky, ako je napríklad Dánsko, majú mieru fluktuácie dokonca vyššiu ako 25 %.
Nízka fluktuácia, ktorá je v našom prípade dokonca dlhodobá, má negatívny vplyv na celý trh. Zamestnanci a zamestnankyne sa plynule nepresúvajú na pozície, kde sú potrební a kde môžu najlepšie využiť svoj potenciál.
Aj keď pre spoločnosti je jednoduchšie udržať si aktuálnych pracovníkov, nie sú to len tí dobrí, ktorí u vás zostanú. Ostávajú aj tí frustrovaní, ktorí vás z hľadiska výkonnosti ťahajú dole.
A ak potom hľadáte ľudí na perspektívne pozície s vyššou pridanou hodnotou, zistíte, že tí, ktorí by sa vám na ne hodili, sedia pripútaní na stoličkách bez budúcnosti v iných spoločnostiach a s veľkou pravdepodobnosťou čakajú na výpovede a odstupné.
Ľudia nechcú riskovať
Pomer medzi dobrovoľnými a nedobrovoľnými odchodmi sa ustálil na približne 60 ku 40. Najmä počet tých dobrovoľných je však v medzinárodnom porovnaní naozaj nízky.
Ľudia sa snažia vyhnúť riziku, že budú nejaký čas bez zamestnania, predovšetkým z finančných dôvodov: 39 % z nich nemá finančné rezervy na viac ako mesiac, 71 % ich má na maximálne tri mesiace.
Aj preto každý štvrtý zamestnanec uvádza, že by si mohol dovoliť hľadať novú prácu najviac jeden mesiac a dve tretiny najviac tri mesiace. A tí, ktorí sa už rozhodli opustiť svoje súčasné zamestnanie, si chcú nájsť nové ešte pred podaním výpovede. Tento prístup zamestnancov k zmene práce potvrdzuje aj ďalšie číslo. Až 29 % ľudí skutočne nastúpi do novej práce takmer okamžite po odchode z predchádzajúceho zamestnania.
Problém takejto hry na istotu je, že intenzita hľadania nového miesta je potom vo všeobecnosti nízka. Výsledkom je, že aktívne si novú prácu hľadá len každý desiaty zamestnanec, pričom zmeniť zamestnanie by chcela takmer tretina.
Človek sa raz alebo dvakrát do roka pokúsi o nejakú "ideálnu" pozíciu, a ak to nevyjde, na ďalší pokus sa odhodlá až po niekoľkých mesiacoch. A takto to môže pokračovať aj dva či tri roky. A to napriek tomu, že v súčasnej práci nie je spokojný.
„Trh nie je zmrazený primárne kvôli tomu, že by bolo príliš komplikované zamestnancov prepúšťať, ale preto, že si ľudia jednoducho nemôžu zmenu práce z vlastného rozhodnutia dovoliť," hovorí Tomáš Ervín Dombrovský, analytik trhu práce zo spoločnosti Alma Career.
Väčšina si vďaka zmene polepšila
Jedným z dôsledkov nízkej fluktuácie je neadekvátne nízka úroveň miezd. Keď sa ľudia zdráhajú zmeniť zamestnanie, nielenže nedostanú od nového zamestnávateľa viac peňazí, ale oslabia aj svoju vyjednávaciu pozíciu u súčasného zamestnávateľa. Výsledkom je, že 46 % ľudí tvrdí, že ich plat je nižší ako by zodpovedalo ich kvalifikácii alebo úrovni pozície. Následne z toho rastie ich frustrácia.
Pritom väčšina ľudí, ktorí za posledný rok zmenili prácu, si výrazne polepšila a len 9 % si pohoršilo. Dokonca aj medzi tými, ktorí boli prepustení, je viac tých, ktorí si následne našli lepšiu platenú prácu.
Zároveň platí, že akonáhle človek raz zmení zamestnanie a zistí, že si tým polepšil, jeho obavy z ďalších zmien sa výrazne znížia. A to aj v jeho sociálnej bubline.
Aj preto sa ku zmenám omnoho častejšie odhodlávajú mladšie ročníky. Ľudia 55+ menia zamestnanie minimálne, nieže by nechceli, ale často sa stretávajú s odmietaním, čo ich navyše odrádza od ďalších pokusov a ovplyvňuje to aj ich okolie. Mladšie generácie s tým majú podstatne lepšie skúsenosti.
Peniaze sú motivácia, ale musí ich byť dosť
Skutočnosť, že ľudia neradi menia prácu, komplikuje aj vašej spoločnosti možnosť ich získať na svoju stranu. V rámci JobsIndexu sme sa tiež pýtali na to, o koľko vyššia by musela byť vaša ponuka oproti súčasnému platu, aby bola zmena zamestnania pre ľudí atraktívna a to aj napriek možným rizikám. A začína to až na 20 – 30 %.
Pravdou však tiež je, že na získanie špecializovanejších vysokopríjmových zamestnancov potrebujete aj percentuálne viac peňazí. Okrem toho je pre nich zmena zamestnávateľa často kombináciou viacerých motívov, od atraktívnej pracovnej náplne cez možnosť odborného alebo kariérneho rastu až po rozsah flexibility a samostatnosti.
Svoju rolu zohráva aj stigmatizácia
Akonáhle príde človek o prácu, nezriedka ho ovládne panika. 28 % ľudí tvrdí, že by v prípade straty zamestnania prijali aj horšiu prácu, len keby sa to stalo dostatočne rýchlo. Z týchto ľudí by to 76 % urobilo hlavne kvôli finančnému tlaku. A zároveň 24 % respondentov neverí, že by si v prípade dlhšieho hľadania našlo lepšiu prácu.
Len 13 % zo všetkých zamestnancov tvrdí, že má dostatok adekvátnych príležitostí na zmenu. Čo je paradox v čase, keď firmy nemajú kde nachádzať nových ľudí.
Svoju úlohu tu zohráva aj stigmatizácia toho, že človek je nejaký čas nezamestnaný. Pätina z tých, ktorí by prijali aj horšiu prácu, nechce byť v evidencii úradu práce a 14 % sa obáva, že dlhšia prestávka v ich životopise by vyzerala zle. Mimochodom, služby úradu práce pri hľadaní nového zamestnania využila len štvrtina Slovákov, ktorí zmenili prácu. A len 16 % z tých, ktorí mali nárok na podporu v nezamestnanosti, o ňu skutočne aj požiadalo.
Ľudia sú zároveň čoraz ochotnejší zvyšovať si kvalifikáciu alebo dokonca zmeniť odbor, ak to bude viesť k zaujímavejšej a lepšie platenej práci. Hovorí o tom už tretina slovenských zamestnancov.
Ak si však po strate zamestnania nemôžu dovoliť čas na rekvalifikáciu alebo zvýšenie kvalifikácie a nevidia okolo seba dostatok príležitostí, je pre nich ťažké posunúť sa ďalej. A vy ako zamestnávatelia máte potom problém obsadiť náročnejšie pozície.
„Až ak by sa toto podarilo, môžeme fluktuáciu postupne rozhýbať zo súčasných 14 % na zdravých 20 %,“ uzatvára Dombrovský.
Viac informácií o fluktuácii a tendenciách k zmene práce nájdete v bezplatnej prezentácii.
