Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, čísla nemusia byť ovplyvnené diskrimináciou, ale tiež materskou dovolenkou, pracovnými preferenciami, zvykmi alebo napríklad aj orientáciou hospodárstva.
Keď vyberiete v akejkoľvek firme na Slovensku skupinu zamestnankýň a skupinu zamestnancov a pokúsite sa odhadnúť, ktorá partia zarába viac, nebude to zrejme náročné. Skúsenosti aj štatistiky ukazujú jednoznačne na mužov.
Aktuálne čísla portálu Platy.sk informujú, že ženy na Slovensku zarábajú v priemere o štvrtinu menej ako muži. Analýza pracovala s celkovými priemernými platmi, do ktorých sú započítané aj všetky príplatky, odmeny, prémie či 13. a 14. plat.
Keď priemerné celkové platy prepočítame v kalkulačke čistej mzdy, pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť, môžeme vidieť, že čistý zárobok žien je menej ako tisíc eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 987 eur, pri zamestnancoch je to 1330 eur.
Podľa priemeru majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 343 eur viac ako ženy.
Portál Platy.sk patrí pod medzinárodný web Paylab.com, ktorý zoskupuje mzdové portály naprieč celým svetom. Analýza preto porovnáva rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch.
Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie.
Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je vyše 33 percent.
Vo Vyšehradskej štvorke môžeme sledovať výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy.
Nižšie rozdiely medzi pohlaviami vidíme aj v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce.
Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 15 percent.
Za mzdovou nerovnomernosťou treba hľadať veľa príčin. Medzi nimi sú tiež iné pracovné preferencie, na ktoré má vplyv výchova a spoločenské návyky. Najmä pre krajiny Vyšehradskej skupiny je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidíme nižšie platy. Sektormi s vyšším podielom žien sú napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, keď sa pozrieme, v ktorých odvetviach vidíme reakcie od mužov, dominujú napríklad telekomunikácie, elektrotechnika a energetika a strojárstvo.
Ďalším z faktorov, ktoré majú vplyv na platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. V mnohých krajinách je starostlivosť o novorodené dieťa takmer vždy na matke. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím prichádza aj platový progres.
V rôznych regiónoch sa však stále môžeme stretávať s vplyvom rodových zvykov, ktoré prinášajú nižšiu motiváciu žien budovať si kariéru. Stále tu pretrvávajú zvyklosti, pri ktorých je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti.
Ďalším dôležitým dôvodom, ktorý často súvisí s predošlými spomínanými faktormi, je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém sa rieši často v krajinách ako je Slovensko, Česká republika, Maďarsko či Poľsko. Dôvodom môže byť jednak nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samé často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že ženy majú často na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém.
Kontakt pre médiá:
Nikola Richterová PR Manager
Mob.: +421 917 697 726
e-mail: nikola.richterova@profesia.sk