Ako zložité je dnes zamestnávať ľudí s hendikepom?
Keď na seminároch debatujeme so zástupcami firiem, často počúvame, že majú problém uchádzača so zdravotným znevýhodnením vôbec nájsť. Na druhej strane vďaka práci s ľuďmi zase vieme, že zamestnávatelia si často nedokážu predstaviť, ako by danú pozíciu mohli zastávať a radšej teda uprednostnia kandidátov bez znevýhodnenia. Preto vznikol
Profesia Lab. Firmám v ňom pomáhame otvárať dvere uchádzačom s rôznym znevýhodnením. Uchádzačom zase uľahčujeme vyhľadať firmu, ktorá by ich individuálne schopnosti dokázala využiť, a učíme ich, ako si prácu dlhodobo udržať.
Akým spôsobom Profesia Lab pristupuje k inkluzívnemu zamestnávaniu?
Nechceme, aby si firmy odškrtli, že zamestnali človeka so znevýhodnením, a ten u nich sedel ako maskot. Uchádzačom hľadáme reálne zamestnanie a firmám zase ponúkame ľudí, ktorí reálne prispejú k ich úspechu. Celý proces hľadania ideálneho spojenia uchádzača a firmy je v našom poňatí vlastne talent manažment.
Ako to prebieha prakticky?
V Profesia Labe sme napríklad pracovali s mužom na autistickom spektre, ktorý má vynikajúcu schopnosť pamätať si dátumy. Štandardným procesom hľadania práce by neprešiel, pretože nemá prax a jeho sociálne a komunikačné schopnosti by nenaplnili bežné očakávania personalistov. V Profesia Labe najprv prešiel šesťmesačnou prípravou zameranou na rôzne situácie na pracovisku. Po nej absolvoval exkurzie u potenciálnych zamestnávateľov, kde si mohol nezáväzne vyskúšať prácu a spoznať sa s kolegami. Počas exkurzií sme zistili, že vďaka svojmu nadaniu môže by veľmi efektívny pri spracovaní dokladov zo služobných ciest a pri administrácii spisov personálneho oddelenia. Profesia Lab mu sprostredkoval dve pracovné stáže. Po ich absolvovaní má perspektívu stáleho pracovného úväzku a firma v ňom môže získať pracovníka na pozíciu, ktorú má problém stabilne obsadiť.
Ako sa náborový proces líšil od bežného?
Hlavný rozdiel spočíval v tom, že sme najprv ukázali, ako kandidát môže vykonávať danú prácu, až potom nasledoval pohovor. Nástup do firmy môžu sprevádzať odporúčania na úpravu pracoviska. Nášmu kandidátovi sa lepšie pracuje, keď môže mať samostatné a tiché prostredie a keď môže komunikovať iba s jedným človekom. Zaistili sme mu aj pracovný koučing, ktorý mu pomohol zvládnuť prvé dni v práci. Práve počas nich podľa našich skúseností uchádzačom často klesá sebadôvera a presvedčenie, že si prácu udržia.
Koľkým ľuďom už Profesia Lab pomohol nájsť prácu?
V databázach Profesia.sk máme každý rok okolo 1800 životopisov ľudí s nejakou formou znevýhodnenia a podľa našich prieskumov si zhruba 25 % z nich prácu našlo. V pilotnom ročníku Profesia Lab prešlo prípravnou fázou 74 kandidátov a 28 z nich už nastúpilo na stáž. Dôležitejšie ako presné čísla je pre nás zistenie, že náš model funguje a pomáha odstraňovať bariéry, ktoré v zamestnávaní ľudí so znevýhodnením existujú.
Akým spôsobom môže firma naštartovať inkluzívne zamestnávanie?
Firmám v rámci Profesia Labu ponúkame poradenstvo, ako viesť pohovory, ako o znevýhodneniach s účastníkmi hovoriť a podobne. Vlani sme usporiadali veľkú medzinárodnú konferenciu Neurodiverzita na pracovisku, kde sme predstavili postupy a princípy zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o prácu a tento rok chceme usporiadať ďalší ročník, kde budeme prezentovať skúsenosti z firiem, ktoré sa zapojili do Profesia Labu. Okrem toho sú každému prístupné materiály na
www.sosrdcom.sk a nástroje v databázach uchádzačov Profesia.sk. V nich si môže každá firma zvoliť kritérium vyhľadávania podľa miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a životopisy týchto ľudí sú pre firmy sprístupnené bezplatne. Podobne aj človek so zdravotným znevýhodnením si môže v životopise nastaviť stupeň invalidity a firmám dať informáciu, na akej pozícii sa môže plnohodnotne uplatniť.
Bude zdieľanie vášho know-how prebiehať aj v rámci skupiny Alma Career?
Celý princíp a skúsenosti Profesia Labu sú, samozrejme, k dispozícii každému, kto ich bude chcieť využiť. Naši zahraniční kolegovia sa o projekt zaujímajú a uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Okrem toho prebieha zdieľanie výsledkov prostredníctvom práce s našimi nadnárodnými klientmi. Napríklad slovenská pobočka obchodného reťazca TESCO, s ktorou úspešne spolupracujeme, dostala z centrály poverenie zostaviť stratégiu diverzity a inkluzívneho zamestnávania pre celý región strednej a východnej Európy.
Bude sa zvyšovať dôležitosť inkluzívneho zamestnávania?
Určite áno. Donúti nás k tomu nedostatok kvalifikovanej sily, demografické trendy, ale aj požiadavky EÚ. Podľa údajov WHO má nejakú formu zdravotného znevýhodnenia asi 15 % populácie. Len pri poruchách autistického spektra sa v budúcej dekáde očakáva nárast o 230 %, takže slovo donútiť, možno nie je správny výraz. Keď firmy získajú praktické skúsenosti, pochopia, že inkluzívne zamestnávanie je významná konkurenčná výhoda.