10 najčastejších dôvodov nespokojnosti v práci. Negatívnymi pocitmi to začína, odchodom z firmy končí
Negatívne emócie spojené s vnímaným nefér prístupom firiem vedú k pocitu nespokojnosti zamestnancov. Často vyústia do frustrácie a stresu. To sa následne môže premietať priamo do zníženej produktivity, narušenia celkovej pracovnej atmosféry a v konečnom štádiu to môže viesť aj k vyššej fluktuácii. Vďaka dátam z najnovšieho prieskumu Alma Career JobsIndex sa vieme pozrieť na rozsah tohto fenoménu a ukázať konkrétne oblasti negatívnych emócií, ktoré Slováci u svojich zamestnávateľov pociťujú.
Ľudia pociťujú nefér prístup zo strany zamestnávateľov
Zaujímavým zistením je fakt, že až 42 % zamestnancov firiem na Slovensku tvrdí, že počas posledných šiestich mesiacov zažilo zo strany ich zamestnávateľa nefér konanie. Dokonca jedna pätina uviedla, že takéto správanie zažívala opakovane.
Dôležité však je aj zistenie, že pocit nefér prístupu u zamestnancov jednoznačne súvisí s ich pocitom nespokojnosti. Zatiaľ čo v prípade tých, ktorí sú v u svojho aktuálneho zamestnávateľa spokojní a motivovaní, sa s nefér prístupom opakovane stretlo len 10 %, v prípade nespokojných a nemotivovaných zamestnancov sa s takýmto prístupom počas posledného polroka opakovane stretla až celá jedna tretina.
Nerobíte najčastejšie chyby zamestnávateľov aj vy?
Negatívne pocity, ktoré ľudia v práci zažívajú, sa dajú rozdeliť do piatich oblastí:
- nadmerné množstvo práce
- odcudzenie a rutina
- nedostatočné ocenenie
- neuspokojivé finančné ohodnotenie
- poníženie a nedôstojnosť
Zaujímavé je, že prvé tri majú veľmi podobnú frekvenciu výskytu. Najčastejšie spomínanou skupinou pocitov sú tie, čo súvisia s nadmerným množstvom práce a trápia až 58 % zamestnancov.
Rovnako často sa objavuje aj skupina negatívnych pocitov spojených s odcudzením a rutinou a tiež skupina súvisiaca s pocitmi nedostatočného ocenenia (obe tiež 58 %).
Najčastejšie ponosy však nie sú tie najdôležitejšie pre spokojnosť zamestnanca v práci. Tu je možné jednoznačne vidieť dve zásadné oblasti, a to odmeňovanie a férový prístup zamestnávateľa. Práve negatívne pocity v týchto oblastiach majú najväčší potenciál naakumulovať nespokojnosť až do bodu, keď sa rozhodnú pre zmenu zamestnania.
Negatívne pocity spojené s financiami (48 %) sú vnímané veľmi citlivo, a to nielen čo sa týka samotnej výšky mzdy, ale napríklad aj zamietnutých bonusov, prémií, odmien, ako aj skutočnosti, že mzda nezodpovedá ich pozícii.
Najviac bolestivo vo vzťahu k spokojnosti je však jednoznačne vnímaná skupina pocitov spojená s ponížením a nedôstojnosťou. Takýto prístup v nejakej forme pocítilo za posledných šesť mesiacov 45 % zamestnancov.
Ktoré konkrétne pocity hýbu zamestnancami?
Ak sa pozrieme na konkrétne pocity, môžeme práve vidieť, že medzi časté a závažné atribúty s vysokým vplyvom na spokojnosť patria dva dlhodobo veľmi časté pocity a to „Pracujem viac, ale nikto to neocení“ (46 %) a „Mám nižší plat, než by si moja pozícia zaslúžila“ (45 %). K veľmi častým a v súvislosti so spokojnosťou závažným pocitom patrí aj tvrdenie, že „Nadriadený nevie pochváliť“ (37 %).
Ako sme už spomínali, najzávažnejšími faktormi sú však jednoznačne pocity nedôstojného prístupu. Až 29 % zamestnancov uviedlo, že minimálne raz za posledný polrok mali pocit, že zažili „Zaobchádzanie ako s menejcenným“, a „Šikanovanie zo strany nadriadeného“ uviedlo tiež až 20 % zamestnancov.
Z hľadiska vývoja v čase najväčší nárast oproti minulej vlne zaznamenali pocity „Práca sa stala rutinou a stereotypom“ (40 %) a „Vyšší objem práce, bolo to až na hranici kolapsu“ (38 %). Tento faktor môže mať v súvislosti s demografickým vývojom tendenciu ďalej rásť. Pre starnúcu pracovnú silu bude vyšší objem práce problém, bude to faktor, ktorý môže ľudí rozhýbať k zmenám. Najväčší pokles pri negatívnych pocitoch oproti posledným meraniam zaznamenalo „Nerešpektovanie voľného času“, ktoré je aktuálne vnímané u 29 % zamestnancov.
Čo s tým? Nezabúdajte na uznanie a ocenenie
Dáta z prieskumu nám teda ukazujú neradostnú správu, že veľké percento zamestnancov sa v práci cíti nedocenených, relatívne často dokonca až v nedôstojnom postavení. Firmy by preto v prvom rade nemali zabúdať na dôležitosť uznania práce, a to nielen toho finančného. Docenenie prínosu každého jednotlivca, vyrovnanejší partnerský prístup v kombinácii s primeraným finančným ohodnotením môže byť kľúčom k zvýšeniu spokojnosti ľudí, ich angažovanosti aj výkonu.
Zvlášť v kontexte aktuálnych výziev na trhu práce, charakterizovanom nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a zvýšeným tlakom na udržanie si talentov, sa predchádzanie negatívnym pocitom stáva kľúčovým pre úspech každej spoločnosti.
