Naša spoločnosť bola dlho nastavená na režim, v ktorom človek chodí do práce, po ôsmich hodinách skončí a až potom sa začína "život". Rodina, koníčky, priatelia... "Tieto hranice sa postupne stierajú," hovorí koučka a psychologička Kristýna Cetkovská, ktorá sa v spoločnosti Soulmio venuje duševnému zdraviu v práci. "Výrazne k tomu prispel rozvoj technológií a spôsob fungovania počas obdobia covidu, keď sa v mnohých odvetviach definitívne skončil pracovný čas od deviatej do piatej." Dnes je normálne, že si počas dňa vybavujeme osobné záležitosti a pracujeme možno večer alebo jednoducho vtedy a tam, kde nám to vyhovuje. Hranice času, miesta a dostupnosti sa rúcajú.
Tento posun ľuďom a firmám v mnohých ohľadoch vyhovuje, zároveň však predstavuje riziko. Máme tendenciu neustále pracovať alebo sa aspoň myšlienkami prácou zaoberať, sme nonstop na mobile, neustále nám pípajú notifikácie... To môže ohroziť naše duševné zdravie.
Aký režim komu vyhovuje, je veľmi individuálne. Kristýna Cetkovská sa stretáva s ľuďmi, ktorí majú za sebou obdobie, keď boli online takmer nonstop, ale dnes pre nich víkend znamená víkend a práce sa počas neho už ani nedotknú. A naopak je množstvo tých, ktorí si z kancelárie berú počítač domov a ďalej pokračujú, napríklad kvôli tomu, že doma majú väčší kľud alebo preto, že popoludnie strávili namiesto práce rozvozom detí po krúžkoch.
„Nie je možné povedať, že práca večer je nevyhnutne zlá. Každý máme iný rytmus, niekto je nočný typ a nijako ho to neunavuje. Skôr je potrebné, aby sme si všímali vlastnú energiu, ako sa cítime, ako sa nám po práci zaspáva a či dobre spíme.“ A úprimne si odpovedať na zásadné otázky: "Chcem alebo musím večer pracovať? Je to moja voľba a vyhovuje mi to takto?" Ak áno, tak potom prečo nie. Ak je to však napríklad reakcia na tlak od šéfov a kolegov, človek si sám vytvára problém.
Flexibilita a možnosť zosúladiť pracovný a osobný život je jedným z najžiadanejších firemných benefitov. Podľa skúseností psychologičky sú však zamestnávatelia týmto trendom často zaskočení. Nechápu, prečo nemôžu fungovať ako predtým. Tiež majú tendenciu podceňovať starostlivosť o duševnú pohodu svojich zamestnancov a neuvedomujú si, že to, ako sa zamestnanci cítia, ovplyvňuje aj ich výkon.
„Dôležité je, aby vedenie prijalo nové nastavenie za svoje. Pomôcť môže systematická práca s manažérmi, ich oboznámenie s problematikou a dôkladná znalosť potrieb spoločnosti.“ Psychologička odporúča personalistom a vedúcim tímov, aby sa vyzbrojili dátami a argumentami, pomocou prieskumov sa oboznámili so situáciu v podniku, ako sa ľudia cítia, aké majú potreby, čo ich trápi a spolu s návrhmi konkrétnych opatrení sa následne obrátili na manažment.
Snaha môže stroskotať na tom, že hoci zamestnávateľ formálne prijme opatrenia k väčšej flexibilite a spokojnosti zamestnancov (určí napríklad, kto a ako často môže pracovať z domova), stále uvažuje „po starom“. Preto je dobré pomocou prieskumov priebežne vyhodnocovať pravidelné pokroky, prípadne môžete využiť služby psychologického poradenstva, ktoré pomáha firmám a zamestnancom zvládnuť zmeny a udržať si duševné zdravie.
Proaktívne kroky by však mala podnikať nielen firma, ale aj zamestnanec, inak to nebude fungovať. Na podporu svojej duševnej rovnováhy potrebuje človek aktivitu, ktorá mu pomôže odpútať sa od práce a aj od myšlienok na ňu. „Nezáleží na tom, akým spôsobom to človek urobí. Hlavné je, aby sa tak stalo,“ popisuje Kristýna Cetkovská. „Niekto sa stará o záhradu, iný hrá na klavíri, ďalší chodí do posilňovne... Počíta sa hocičo, pri čom nám v hlave nebežia zoznamy pracovných úloh.“
Ale pozor na pracovný mobil a zapnuté notifikácie. Správa od šéfa nás spoľahlivo „hodí“ späť do práce aj keď si práve dávame do tela v posilňovni alebo sa hráme s deťmi. „Týmto spôsobom si človek od práce kvalitne neodpočinie,“ upozorňuje psychologička.
Každý si môže nájsť svoj vlastný spôsob a vhodné rituály, ktoré mu pomôžu zbaviť sa v hlave pracovných procesov. Dôležité je to predovšetkým z dlhodobého pohľadu – náročný deň, týždeň aj mesiac zvládneme, ale nemôžeme tak fungovať donekonečna. „Ľudia veľmi často zabúdajú, že rovnakú mieru nasadenia, akú vkladáme do práce, je potrebné vložiť aj do odpočinku,“ pripomína Kristýna Cetkovská.
Dôležité však je, aby zamestnávateľ svojim ľuďom „vybalansovanie“ života umožnil. V rámci prieskumov môžete zistiť, či kolegov vo firme trápi práve nastavenie hranice osobného a pracovného života. Očakáva sa od nich, že vždy obratom odpovedia na e-mail a že na telefóne budú aj o desiatej večer? Musia riešiť pracovné úlohy aj cez víkendy? Podľa psychologičky ide často iba o nevhodne zvolenú komunikáciu, keď si ľudia nie sú úplne istí tým, čo sa od nich vyžaduje. Odporúča tému otvoriť v tímoch a vyjasniť si, aká je v tomto smere firemná kultúra, pravidlá a očakávania.
Zaťažkávacou skúškou môže byť leto a dovolenky. Porozprávajte sa s kolegami o tom, čo sa od nich očakáva a pomôžte im všetko zvládnuť bez stresu. Od spoločnosti Soulmio pre vás máme 7 tipov, ktoré vám v tom pomôžu: