Sotva stihli dobehnúť poklesy reálnych miezd z rokov pandémie covidu, ich rast už opäť spomaľuje. V prvom štvrťroku 2025 dosiahla medziročná zmena reálnej mzdy úroveň len jedného percenta. Dôvodom bola najmä rastúca inflácia od začiatku roka a výsledkom je najpomalší rast reálnych miezd od posledného štvrťroka 2023. Preto sa niet čo čudovať, že slovenskí zamestnanci vnímajú svoje zárobky čoraz pesimistickejšie.
Podľa aktuálnych údajov z najväčšieho prieskumu medzi slovenskými zamestnancami – JobsIndex z jari 2025, zažilo od nového roka zvýšenie platu len 45 % z nich. U 43 % sa plat nezmenil a 13 % deklarovalo dokonca jeho zníženie.
Z tých, ktorým bol plat zvýšený, sa približne polovici zvýšil len do 5 %, 27 % zamestnancov dosiahlo zvýšenie o 6 až 10 % a ďalších 10 % spomína zvýšenie v rozsahu 11 až 20 %. Rast mzdy nad 20 % uviedli len 2 % zamestnancov.
Avšak ani tí, ktorým boli platy zvýšené, pri hodnotení adekvátnosti tohto rastu nesršia nadšením. Najmä zamestnanci, ktorí zažili nárast len v rozmedzí 1 – 5 %, v drvivej väčšine prípadov tvrdia, že takéto zvýšenie je neadekvátne. Spokojná je len necelá tretina.
Trochu optimistickejší sú tí, ktorí zažili rast nad 5 %, kde 54 % považuje takýto rast platu za dostatočný.
Platí, že nižšie príjmové skupiny majú vždy vyššie očakávania rastu platu, zatiaľ čo lepšie zarábajúci sa uspokoja aj s menším rastom.
Pri pohľade na hospodárenie ľudí len tretina (33 %) deklaruje, že dokáže celkom bez problémov vychádzať so svojím príjmom. Zvyšné dve tretiny Slovákov pripúšťajú určitý stupeň ťažkostí. Až 29 % tvrdí, že má problém alebo výrazný problém vyžiť zo svojho platu, ďalších 38 % pripúšťa menšie ťažkosti.
Podiel ľudí s problémami oproti minulému obdobiu opäť narástol. Najväčšie problémy pociťujú zamestnanci na východnom Slovensku, kde má problém vyžiť z platu až 71 % ľudí. Najlepšie si vedú obyvatelia Bratislavy, no aj tu zaznamenáva problémy 61 % zamestnancov. Veľkú úlohu zohráva vzdelanie, kvalifikácia a typ pracovnej pozície. Najväčšie ťažkosti majú ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, pracujúci v menších podnikoch. Naopak, čím sú zamestnanci vzdelanejší, kvalifikovanejší a teda aj s vyššími príjmami, tým menej problémov s hospodárením deklarujú.
Veľmi výpovedným ukazovateľom toho, či slovenskí zamestnanci dokážu alebo nedokážu vyžiť zo svojej reálnej mzdy, je schopnosť zaplatiť neočakávaný výdavok – v prieskume bola jeho výška stanovená na 540 EUR. Táto metrika prakticky ukazuje, ako sa slovenské rodiny dokážu vyrovnať s nečakanou situáciou, ako je napríklad výmena drahšieho spotrebiča, oprava auta či pokrytie neplánovaných zdravotných výdavkov.
Skoro tretina (29 %) zamestnancov uvádza, že by si takýto výdavok nemohla dovoliť. Pred rokom bol podiel týchto odpovedí len 21 %, teda počet ľudí, ktorí by takýto výdavok nezvládli alebo zvládli len s problémami, narástol za rok až o tretinu. Ďalších 35 % by síce takýto výdavok pokrylo, ale znamenalo by to pre nich výrazné ťažkosti. A iba 35 % zamestnancov tvrdí, že by pre nich takýto výdavok nepredstavoval komplikáciu.
Tieto čísla naznačujú, že hospodárenie domácností je často na hrane. To sa následne premieta aj do ďalších ukazovateľov, ako je napríklad podiel ľudí ohrozených chudobou. Špeciálne pri tomto ukazovateli zohrávajú veľkú úlohu regionálne rozdiely.
Zjednodušene môžeme povedať, že podiel ohrozených chudobou stúpa smerom na východ. Kým napríklad v Bratislavskom alebo Trnavskom kraji je ohrozených chudobou len 9,5 %, resp. 11,3 % obyvateľov, v sociálne najohrozenejšom Prešovskom kraji je chudobou ohrozená viac než štvrtina populácie – konkrétne 27,6 %. Oveľa lepšie na tom však nie sú ani Banskobystrický (23,1 %) a Košický kraj (22,1 %).
Celkovo je na Slovensku ohrozených chudobou 17,6 % obyvateľov, čo predstavuje 943-tisíc ľudí. Ešte znepokojivejšie je zistenie, že počet osôb vystavených riziku chudoby rastie, medziročne ich pribudlo až 50-tisíc. Bohužiaľ, tento ukazovateľ stúpa nepretržite už od roku 2020. V medziročnom porovnaní rástol vo všetkých krajoch s výnimkou Trnavského a Bratislavského. Znepokojivá je aj skutočnosť, že v regiónoch s vysokým podielom ľudí ohrozených chudobou rastie aj podiel detí, ktoré nedokončia vzdelanie. Títo ľudia potom často vypadávajú z ďalšieho vzdelávania a možnosti zamestnania. Takto sa problémy kumulujú a regionálne rozdiely sa namiesto zmierňovania ešte viac prehlbujú.