Možnosť participovať na firemnom vzdelávaní má na Slovensku polovica všetkých zamestnancov. Ako ukazuje náš exkluzívny prieskum JobsIndex, veľká väčšina z nich túto možnosť aspoň príležitostne využíva. Túto možnosť však intenzívne využíva len 37 % z tejto polovice, t. j. len približne 18 % všetkých zamestnancov.
Naše zistenia sú rámcovo aj v súlade s najnovšími dátami Eurostatu. Ten zisťoval, aký podiel zo všetkých dospelých Slovákov vo veku 25 až 64 rokov sa počas posledných 12 mesiacov vzdelával, a dospel k výsledku 54 %. Tento výsledok je v rámci krajín Európskej únie mierne nadpriemerný.
Čo motivuje zamestnancov k vzdelávaniu? JobsIndex dlhodobo ukazuje, že je to predovšetkým možnosť posunúť sa k zaujímavejšej práci a zlepšiť si vyhliadky na kariérne uplatnenie v budúcnosti. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi je to pomerne výrazná zmena. Ale vlastné peniaze do kurzov a školení investuje málokto.
Problémom je, že motivácia ľudí k vzdelávaniu zvyčajne nie je v súlade s motiváciami firiem. Tým ide v prvom rade, a bohužiaľ často len o zaistenie bezpečnosti prevádzky a dodržiavanie regulatívnych požiadaviek, či už zo strany štátu a jeho legislatívy, alebo interných smerníc a pravidiel. Výsledkom sú najčastejšie občasné povinné hromadné školenia, ktoré ľudia často pasívne odsedia bez toho, aby to prispelo k akémukoľvek následnému zlepšeniu alebo zmene v pracovnom výkone.
Podľa našich zistení až 80 % vzdelávacích aktivít vo firmách pripadá na aktivity plošné a povinné. Nepovinných, na potreby zamestnanca zameraných a teda individualizovaných aktivít je len približne jedna pätina. Zamestnávatelia tak nenapĺňajú potrebu svojich ľudí sa rozvíjať. A práve tu je kameň úrazu – firmy by pri plánovaní vzdelávacích aktivít mali viac reflektovať záujem a očakávania zamestnancov.
Identifikovať ciele a potreby zamestnancov v oblasti osobného rozvoja a vzdelávania vám môžu pomôcť priebežne realizované interné prieskumy. Digitálny parťák Arnold má pre túto oblasť predpripravených niekoľko scenárov konverzácií, ktoré môžete na prieskum jednoducho využiť.
Podľa aktuálnych zistení len približne štvrtina zamestnancov uvádza, že majú vo svojej práci široké možnosti rozvoja a rastu. A len 28 % má pocit, že vďaka súčasnému zamestnávateľovi rastú ich možnosti uplatnenia na trhu práce do budúcnosti. To však zároveň znamená, že až 72 % zamestnancov hodnotí svoju situáciu tak, že sa u súčasného zamestnávateľa výraznejšie neposúvajú, nerozvíjajú, prinajlepšom stagnujú, v horšom prípade aj trochu zaostávajú.
Pre firmy, ktoré si chcú udržať konkurencieschopnosť, by malo byť toto číslo varovaním. Ideálne by bolo sústrediť sa pri vzdelávaní viac na rozvoj konkrétnych zručností a schopností s možnosťou ich rýchleho uplatnenia v praxi. A ešte lepšie aj s prepojením na blízky profesijný alebo kariérny posun v podobe rozšírenia pracovnej náplne alebo prechodu na pozíciu s vyššou pridanou hodnotou. Nemusí pritom vždy ísť o povýšenie, pozitívne je vnímaná aj možnosť prechodu na zaujímavejšiu prácu v inom tíme. Vzdelávanie a cielený rozvoj je zároveň dôležité prispôsobiť rôznym skupinám zamestnancov, vrátane tých, ktorí sú zvyčajne opomínaní.
Vzdelávanie dnes podstatne častejšie využívajú ľudia s vysokoškolským titulom, mladší, vo veľkých mestách aj zamestnanci na špecializovaných pozíciách. Tí ostatní zvyčajne nemajú toľko možností zdokonaľovať sa vo svojich vedomostiach a zručnostiach a často sa ich uplatniteľnosť na trhu práce postupom času znižuje. To môže firmám komplikovať činnosť a žiaľ to môže viesť aj k prehĺbeniu sociálneho napätia.
V rámci JobsIndexu sme sa pozreli aj na to, či sa ľudia vzdelávajú vo svojom voľnom čase a za vlastné peniaze. Zistili sme, že tak aktuálne robí len 6 % zamestnancov, pričom ďalších 24 % o tom uvažuje. A čo považujú títo zamestnanci za hlavné benefity takéhoto vzdelávania? Jednoznačne najčastejšie deklarovaným prínosom je pre ľudí pocit, že sa človek vyvíja a osobnostne či odborne rastie. Túto odpoveď uvádza až 38 % respondentov.
Naopak, keď sme sa pýtali, prečo zamestnanci neinvestujú do vlastného vzdelávania, najčastejšou odpoveďou bolo, že ho v práci nepotrebujú alebo že je to pre nich časovo náročné. Tieto dôvody uvádzala približne štvrtina zamestnancov. Hneď po nich však nasledujú finančné dôvody a skutočnosť, že ich k tomu nemotivuje ich súčasný zamestnávateľ. A práve pri týchto dôvodoch by mali firmy spozornieť, keďže ich môžu svojim konaním jednoducho ovplyvniť.
Koľko teda plánuje investovať do svojho vzdelávania aktívna časť zamestnancov ochotná študovať za vlastné? Podľa zistení nášho prieskumu si viac ako dve tretiny vystačia s výdavkami do 300 eur ročne. Priemerná suma sa však vyšplhala na 330 eur.
Ukazuje to, že tu existuje malá, ale stále rastúca skupina ľudí, ktorí sú ochotní investovať do vlastného vzdelávania stovky eur ročne a venovať mu kontinuálne aj niekoľko mesiacov, prípadne aj viac.
Zároveň však ľudia pri takejto výške investície do vlastného vzdelávania očakávajú, že im to reálne pomôže v kariére, a to či už ide o náplň práce alebo lepšie materiálne podmienky. A ak tieto ich očakávania ako zamestnávateľ nenaplníte aj firemným vzdelávaním, je to pre nich silná a často hlavná motivácia k rýchlemu odchodu inam.