COVID-19 zmenil trh práce i HR. Kto sú víťazi a kto porazení?
Najviditeľnejším dopadom je zmena modelov práce a postoja firiem k práci z domu. Pred pandémiou bola práca na diaľku v slovenských firmách skôr výnimkou ako pravidlom. Dramatickú zmenu priniesol práve Covid. Vďaka nemu si firmy vyskúšali či už prácu na diaľku alebo rôzne hybridné modely práce. A skúsenosti firmám a nadriadeným ukázali, že obavy neboli na mieste a takéto formy neznamenajú žiadne zásadné straty na produktivite.
Po skončení pandémie zostali práca na diaľku a hybridné pracovné modely štandardom v mnohých odvetviach. A nielen to, firmy sa stali otvorenejšie k zmenám v pracovných praktikách a k flexibilite zamestnania. Hybridná práca je čoraz populárnejšia, požaduje ju čoraz väčšie percento zamestnancov a firmy sú iej tiež viac naklonené. Výrazné zmeny, akými si prešiel trh práce medzi rokmi 2019 a 2024, ukazuje prieskum americkej spoločnosti Gallup. Kým v roku 2019 v USA na pozíciách, ktoré prácu na diaľku umožňujú, pracovalo plne z domu len 8 % zamestnancov a hybridný režim využívalo 32 %, v roku 2024 už plne z domu pracovalo 26 % a v hybridných formách 53 % zamestnancov. Počet pracovníkov, ktorí strávia celý pracovný čas na pracovisku, klesol zo 60 % na 21 %.
Profitoval hlavne IT sektor
Aj preto je možné za najväčšieho víťaza spomedzi sektorov jednoznačne označiť technologické firmy. Tieto boli totižto svojim modelom práce najlepšie pripravené na obdobie pandémie s vynútenými obmedzeniami pohybu. Mnoho z týchto firiem už pred pandémiou zaviedlo alebo testovalo rôzne modely hybridnej práce alebo práce z domu.
Tieto firmy sa dajú označiť aj za víťazov z pohľadu biznisového, keďže pandémia práve im priniesla nové obchodné príležitosti. V čase núteného pobytu doma veľa ľudí navýšilo svoj čas v digitálnom svete. Online obchod, softvérové riešenia, streamovanie, cloudové služby, online komunikácia, sociálne siete... tí všetci ťažili z veľkého presunu do online priestoru.
Zamestnanci menia priority
Obdobie neistoty zatriaslo vzťahom ľudí k práci. Mnoho zamestnancov sa začalo na svoje kariérne alebo pracovné uplatnenie pozerať iným spôsobom. Do popredia sa dostáva osobný rozvoj, flexibilita a spokojnosť v práci. Zamestnanci sú otvorenejší zmene zamestnania resp. kariérnym reštartom.
Zároveň sa stáva čoraz dôležitejšou téma lepšieho zladenia osobného a pracovného života. Pre mnohých je práve táto téma prioritou. Zároveň sa aj pre firmy stávajú dôležitejšími otázky zdravia zamestnancov, vrátane psychického, ako aj ponúkaných pracovných podmienok. Podniky vychádzajú zamestnancom viac v ústrety a do popredia sa dostáva aj duševné zdravie zamestnancov, ktoré bolo počas pandémie často vo firmách opomínanou témou.
Navrch majú teraz tie spoločnosti, ktoré sa aktívne snažia o lepší work-life balance svojich zamestnancov, umožňujú im nastaviť pracovné povinnosti tak, aby lepšie zohľadňovali ich životné priority. Zároveň poskytujú širšie možnosti vzdelávania, upskilllingu, reskillingu, resp. crosskillingu. Podľa aktuálneho prieskumu JobsIndex sa stala dovolenka navyše už druhým najžiadanejším benefitom.
Ťažké časy zažilo odvetvie služieb
Zmeny nastali aj v štruktúre dopytu po pracovnej sile. Niektoré odvetvia, ako sú digitálne technológie alebo e-commerce, zaznamenali nárast dopytu, zatiaľ čo iné segmenty utrpeli počas epidémie značné straty.
Najviac bol jednoznačne zasiahnutý sektor služieb, špeciálne gastronómia, ubytovacie služby a cestovný ruch. Mnohé podniky, najmä reštaurácie, hotely, a cestovné kancelárie museli čeliť rôznym obmedzeniam a ich činnosť nebolo možné prispôsobiť požadovaným opatreniam bez výrazných finančných dopadov. Zároveň aj v tomto sektore prišlo k zmenám, ako bol napríklad rozmach využívania donáškových služieb.
Zaujímavý je však efekt, ktorý nastal po ústupe pandémie. Dôsledkom výrazného prepúšťania v sektoroch gastra a cestovného ruchu v prvých rokoch pandémie je aktuálny značný rast ceny pracovnej sily. Ľudia sa totižto po pandemickej skúsenosti do gastronómie nehrnú, lebo tam necítia istotu pracovného miesta. Nedostatok pracovnej sily tak vedie k zvýšeniu platov a zlepšeniu pracovných podmienok, aby prevádzky dokázali nalákať nových zamestnancov. Tento trend potvrdzuje aj analýza portálu Platy.sk o platových trendoch v rôznych kategóriách povolaní. Jeden z najvyšších rastov zaznamenávajú povolania z kategórie kvalifikovaní robotníci, zamestnanci v službách, kde práve tieto povolania patria.
Menia sa požiadavky na pracovnú silu
Covid spôsobil aj štrukturálne zmeny v priemysle. Okrem iných napríklad urýchlil automatizáciu a robotizáciu, čo sa prejavilo ďalším poklesom zamestnanosti v priemysle. Firmy sa jednoducho ešte výraznejšie zamerali na znižovanie závislosti na ľudskej pracovnej sile, usilujú sa o zvyšovanie efektivity a flexibility výroby. Viac investujú do automatizácie, robotizácie a digitalizácie, čo sa stáva nevyhnutnosťou pre udržanie ich konkurencieschopnosti. A tomu prispôsobujú aj štruktúru pracovnej sily, menia sa požiadavky na znalosti aj mieru flexibility zamestnancov.
Firmy začali po svojich zamestnancoch požadovať nové schopnosti s dôrazom na digitálne zručnosti a adaptabilitu. Keďže práve nové digitálne technológie a prechod do cloudu sa stali kľúčovými pri vzdialenej práci, stávajú sa rozhodujúcimi pri hľadaní nových zamestnancov. Rozsiahla digitalizácia procesov ako aj nástup umelej inteligencie v posledných rokoch tento trend ešte umocňuje.
