Nikto na to nechce myslieť dopredu, ale organizácie musia byť pripravené aj na možnosť, že niekto zo zamestnancov zomrie. Tu je niekoľko skutočností, ktoré by ste mali vedieť.
Pracovný pomer zaniká dňom úmrtia zamestnanca. Zákonník síce spomína len pracovný pomer ako vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale smrť spôsobuje aj zánik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohôd. Netreba zabúdať na skutočnosť, že pracovný pomer automaticky zaniká aj v prípade, ak sa o smrti zamestnanca dozvie zamestnávateľ s oneskorením.
Povinnosťou zamestnávateľa je po skončení pracovného vzťahu túto skutočnosť nahlásiť ako do Sociálnej poisťovne, tak aj do príslušnej zdravotnej poisťovne v lehote 8 pracovných dní.
Povinnosť podať daňové priznanie za zomrelého sa vzťahuje na jeho dediča, prípadne na osobu, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. Ak je dedičov viac, je potrebná ich dohoda, kto z nich priznanie podá. Ak sa dediči nedohodnú, dediča povinného podať daňové priznanie určí správca dane.
Vo väčšine prípadov dlhuje zamestnávateľ zamestnancovi v okamihu úmrtia minimálne prislúchajúcu časť poslednej mzdy.
Podľa § 35 ods.1 Zákonníka práce prechádzajú mzdové nároky až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku postupne priamo na manžela, deti a rodičov zamestnanca, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. To všetko sa deje mimo dedičského konania, a teda zvyčajne v priebehu niekoľkých týždňov.
Ak však takéto osoby nie sú, prípadne je nárokovaná čiastka vyššia než 4 priemerné platy, stávajú sa aj mzdové nároky predmetom dedičského konania.
Je to síce zriedkavé, ale môže nastať aj situácia, že zosnulý má voči zamestnávateľovi dlh, typicky nesplatenú pôžičku.
Podľa Zákonníka práce peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov:
Peňažné nároky zamestnávateľa po smrti zamestnanca ostávajú zachované, ak sa o nich právoplatne rozhodlo za života zamestnanca, napr. rozhodnutím súdu.
Zamestnancov dlh voči zamestnávateľovi však nie je možné strhnúť zo mzdy vyplatenej pozostalým. Firma si ho môže uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní. Úspešnosť je však následne závislá od existencie dedičstva a rozsahu možnosti uspokojenia pohľadávky z dedičstva.
Ak zamestnanec na následky pracovného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania zomrie, pozostalým môže vzniknúť nárok na:
V roku 2023 bolo podľa údajov Národného inšpektorátu práce na Slovensku registrovaných celkovo 7 622 pracovných úrazov. Z uvedeného počtu bolo 19 závažných pracovných úrazov s následkom smrti a 53 závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví.
Otázka jednorazového odškodnenia sa zvyčajne začína riešiť až po dôkladnom vyšetrení všetkých okolností. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je stanovená ako 730 násobok denného vymeriavacieho základu. Zároveň sú však tieto dávky sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa opakovane každý rok valorizuje.
Od 1. januára 2024 predstavuje maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky sumu 75 166,2 eur.
Nezaopatrené dieťa zosnulej alebo zosnulého má nárok na jednu polovicu toho, čo manželka alebo manžel. Ak je detí viac, celkový súčet ich jednorazových odškodnení nesmie presiahnuť maximálnu sumu určenú zákonom.
Maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí je rovnako vo výške 75.166,2 eur. Táto je tak ako všetky ostatné podobné dávky každoročne valorizovaná.
Vývoj pracovných úrazov s následkom smrti má na Slovensku pozitívnu tendenciu. Počet pracovných úrazov má dlhodobo klesajúci trend. V období rokov 1999-2008 sa pohyboval v rozmedzí 75-116, v roku 2009 nastal zlom a v období do roku 2018 sa pohyboval v nižšom rozmedzí 38 – 55. V posledných rokoch sa počet ročných tragédií ustálil na úrovni okolo 30 úmrtí ročne. V roku 2023 dokonca klesol na historicky najnižšiu hodnotu 19. Najväčší podiel, v rozmedzí 25-50 % majú každoročne úmrtia súvisiace s prácou s dopravnými prostriedkami.
Zamestnanci sú často nielen spolupracovníkmi, ale aj priateľmi alebo mentormi jeden druhého. Strata kolegu preto môže mať podobné dôsledky ako úmrtie v rodine. A každý človek sa s náhle vyprázdneným miestom vo svojom živote vyrovnáva po svojom.
Podľa psychológa Patrika Drába zo spoločnosti Soulmio, ktorá sa špecializuje na oblasť starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov, navyše smrť blízkeho spolupracovníka pripomína ľuďom ich vlastnú smrteľnosť:
„Veľmi často sa práve v tomto momente prebudia ich vlastné traumy: najčastejšie v podobe úzkostí, fóbií, paniky, strachu z choroby, zo šoférovania, otvorených priestorov, ale aj v podobe tráviacich problémov, bolestí hlavy, chrbta, pískania v ušiach, trasenia a podobne.“
A ďalším možným dopadom môže byť podľa psychológa aj strata dôvery vo firmu alebo dokonca strach z výkonu práce, ak bola smrť dôsledkom pracovného úrazu.
S kolegami zosnulého začnite pracovať už v deň oznámenia úmrtia. Následne je veľmi dôležité obdobie približne jedného týždňa, keď opadne prvotný šok. Približne do jedného mesiaca bývajú následky najviditeľnejšie a potom sa situácia zvykne stabilizovať.
Podľa Patrika Drába je kľúčová komunikácia: „Ide o to, aby zamestnávateľ jasne a otvorene komunikoval celú udalosť a zasadil ju do rámca, v ktorom chce, aby ju zamestnanci vnímali. Pretože fámy a nedorozumenia môžu vzniknúť veľmi ľahko, najmä ak ide o pracovný úraz.“
Zamestnancov pripravte na stavy a situácie, ktoré sa u nich môžu objaviť, a ponúknite im podporu. Niektoré firmy si nechávajú preškoliť vybraného pracovníka, iné dokonca priamo zamestnávajú psychoterapeuta, eventuálne si ho externe v prípade potreby prenajímajú. So zamestnancami je možné pracovať individuálne aj v skupinách.
Firma môže kolegom zosnulého pomôcť zorganizovať aj rôzne aktivity, ktoré fungujú ako rozlúčenie so zosnulým kolegom. Určitý bod, od ktorého sa môžeme pomyselne odraziť. Môžete zorganizovať zbierku pre rodinu zosnulého alebo spomienkový večer.
Článok vznikol v spolupráci s najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou HAVEL & PARTNERS a informácie v ňom sú aktuálne k júnu 2024. Hoci bol videný očami viacerých právnikov špecializujúcich sa na pracovné právo, chápte ho, prosím, len ako informatívny a všeobecný, nie ako presný návod. Ak túto tému riešite vo vašej firme, vždy sa poraďte s odborníkmi na pracovné právo.