Medzinárodný prieskum ukazuje, ako ľudia pristupujú k vyjednávaniu o výške mzdy
Prieskum prebiehal koncom roka 2024 v deviatich krajinách Alma Career (Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Severné Macedónsko, Česká republika, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko a Litva) prostredníctvom medzinárodnej platformy Paylab, ktorá zhromažďuje informácie o príjmoch a odmenách zamestnancov. Disponuje Platovými nástrojmi, ktoré zamestnávateľom pomôžu získať prehľad o platoch na danom pracovnom trhu pre rôzne pozície a nastaviť tak konkurencieschopné mzdy.
Ľudia si pýtajú viac peňazí kvôli inflácii, ale aj vlastnej sebaúcte
Dôvody, ktoré vedú ľudí k tomu, že žiadajú vyššiu mzdu, je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Do prvej kategórie patria ich pracovné schopnosti a skúsenosti, zvýšenie kvalifikácie či posun do lepšie plateného odboru alebo pozície.
Druhú skupinu predstavujú vonkajšie vplyvy, keď ľudia potrebujú viac financií na svoj život. Veľkú úlohu tu zohráva inflácia, zvyšujúce sa náklady na bývanie alebo zmena životnej situácie (narodenie dieťaťa, starostlivosť o blízkych, strata partnera atď.).
Tieto faktory ukazujú rastúce sebavedomie pracovníkov v súvislosti s rastom vlastných kompetencií a ich snahu udržať si životný štandard.
Pri zmene miesta chce väčšina zamestnancov vyššiu mzdu
Typickou situáciou, keď sa zamestnanci rozhodnú usilovať o vyššiu mzdu, je nástup do novej práce alebo na novú pozíciu. Financie sú často hlavným dôvodom, prečo sa ľudia rozhýbu a rozhodnú sa opustiť svoje doterajšie miesto.
Pri poslednej zmene zamestnania sa väčšina respondentov (dve tretiny) v prieskume usilovala o vyššiu mzdu, než mali na predchádzajúcom mieste. Zhruba každý štvrtý sa uspokojil s rovnakou mzdou, menšia časť respondentov dokonca akceptovala menej peňazí, než mali v predchádzajúcom zamestnaní.
Najviac chcú pridať skupiny s najvyššími príjmami
Väčšie zvýšenie mzdy pri prechode do nového zamestnania požadujú všeobecne ľudia s vysokými príjmami. Medzi tými, ktorí pri pracovnom pohovore žiadali o vyšší plat, takmer polovica (41 %) respondentov z najvyššej príjmovej skupiny požadovala viac ako 20 % zvýšenie oproti predchádzajúcemu zamestnaniu. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že najmenšia časť týchto respondentov (30 %) požadovala iba 10 % zvýšenie.
A naopak, respondenti s nízkymi príjmami sa usilovali o menšie zvýšenie pri prechode do nového zamestnania. Medzi tými, ktorí žiadali o vyššiu mzdu a patria do najnižšej príjmovej skupiny (dolných 10 %), ich väčšina (60 %) žiadala iba 10 % zvýšenie oproti predchádzajúcemu zamestnaniu. Len pätina (18 %) požadovala mzdu o viac ako 20 % vyššiu ako na predchádzajúcom mieste.
„Pre osoby s najnižšími príjmami je aj relatívne malé zvýšenie mzdy podstatné a pocítia ho bezprostredne. U ľudí s vyššími príjmami už na nízkom zvýšení mzdy pri zmenách práce tak nezáleží a do rozhodovania o zmenách vstupuje oveľa viac faktorov,“ komentuje Tomáš Ervín Dombrovský, analytik trhu práce Alma Career.
Respondenti vo vyšších príjmových skupinách sa vo všeobecnosti častejšie usilovali o lepšiu mzdu pri vyjednávaní a menej často sa uspokojili s rovnakým alebo nižším platom v porovnaní s ľuďmi, ktorých mzdy spadajú do nižšej a najnižšej príjmovej skupiny. Tí sú najčastejšie ochotní akceptovať aj ponuky s rovnakou alebo ešte nižšou mzdou, ako mali v predchádzajúcom zamestnaní.
Kedy sú ľudia ochotní pracovať za nižšiu mzdu, než mali predtým?
Dvoma hlavnými dôvodmi, prečo respondenti prijali horšie mzdové podmienky, boli zmena odboru, profesie alebo zamerania (24 %) a skutočnosť, že nižší plat bol uvedený v inzeráte (tiež 24 %). Pätina z tých, čo pristali na prácu za nižšiu mzdu, mala v predchádzajúcom zamestnaní pomerne vysoký plat, ktorý podľa nich nebolo reálne očakávať na novom mieste. Takmer pätina respondentov priznala, že im na výške mzdy nezáležalo, ďalší potrebovali prácu najmä rýchlo a nekládli si podmienky.
Ženy a muži vyjednávajú podobne, rozdiely v mzdách pretrvávajú
Ženy majú v priemere nižšie mzdy ako muži. Nepomer v platoch však nemožno celkom prisudzovať správaniu pri zmene zamestnania a vyjednávaniu o mzdách. Rozdiely sú v tomto smere minimálne, ukázal prieskum.
Muži aj ženy sa počas pracovných pohovorov usilujú o vyššie platy podobne, muži o ne pri zmene zamestnania žiadajú len o trochu častejšie ako ženy a trúfajú si pýtať o niečo vyššie navýšenie.
So zhruba rovnakým príjmom ako doteraz sa uspokojilo 25 % mužov a 30 % žien. S nižšiou mzdou, než akú mali v predchádzajúcom zamestnaní, súhlasilo 9 % mužov a 8 % žien.
V čom sa muži a ženy líšia, je postoj k otázke nerovného odmeňovania. Rozdiely vo výške miezd za rovnakú prácu považuje výrazná väčšina žien z prieskumu za závažný problém, takmer polovica mužov v tom problém vôbec nevidí.
