Súčasný problém nevznikol v jednom momente, malo naň vplyv hneď niekoľko udalostí. Predpokladom a zároveň prvým faktorom, ktorý spôsobil aktuálnu vlnu predčasných odchodov do dôchodku, bolo koncom roku 2020 prijatie zmien v dôchodkovom systéme a zavedenie individuálneho dôchodkového veku.
Zároveň koncom roku 2022 vošiel do platnosti novelizovaný zákon o sociálnom poistení, ktorý priniesol zvýhodnené podmienky pre odchod do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Za nových podmienok sa dôchodok krátil už len o 0,3 percenta za každý mesiac skoršieho odchodu, zatiaľ čo pri štandardnej predčasnej penzii je to 0,5 percenta.
Tieto nové, pre predčasných dôchodcov výhodnejšie podmienky, spolu s minuloročným dvojnásobným zvyšovaním dôchodkov o 11,8 a 10,6 percenta oslovili tisíce ľudí, ktorí sa na základe takto motivačne nastavených podmienok rozhodli odísť do predčasnej penzie.
Motivovaní boli hlavne ľudia z horšie platených profesií, kde sa rozdiel medzi ich aktuálnym čistým zárobkom a dôchodkom výrazne zmenšil. Zároveň určitú úlohu mohli a aj do budúcnosti môžu zohrávať štátom poskytované 13. dôchodky ako aj koncoročný mimoriadny príspevok vo výške 300 eur.
Táto vlna začala v druhej polovici roku 2023, kedy pribúdali žiadosti v rádoch stoviek mesačne, avšak začiatkom roku 2024 sa tempo zrýchlilo na 5-tisíc mesačne. Po prvej vlne opatrení sa situácia stabilizovala, aj tak však Sociálna poisťovňa napríklad v auguste tohto roka vyplácala mesačne skoro o 30-tisíc predčasných dôchodkov viac ako pred rokom. V súčasnosti už odchádzajú aj lepšie platení zamestnanci. A ďalšia vlna sa očakáva s koncom roka.
Závažnosť situácie najlepšie ilustruje porovnanie s počtom ľudí, ktorí každoročne vstupujú na náš pracovný trh. Tento rok sa napríklad predpokladá, že na trh práce spolu nastúpi približne 50-tisíc absolventov škôl.
Trh práce zažíva ťažké časy. Nedostatok pracovníkov pociťuje čoraz viac odvetví a profesií. Okrem vysoko špecializovaných zamestnancov je na trhu veľký dopyt aj po nižšie vzdelaných manuálnych pracovníkoch. A práve tieto profesie boli často silne zasiahnuté vlnou predčasných dôchodkov. Najväčšiu motiváciu k skoršiemu ukončeniu pracovnej kariéry mali práve zamestnanci vo výrobe s nižšou pridanou hodnotou, v oblastiach, ktoré nie sú v súčasnosti príliš atraktívne a kde je problém pritiahnuť mladšie ročníky. V prvej vlne boli silne zasiahnuté hlavne odvetvia potravinárstva, poľnohospodárstva a dopravy.
Veľkosť problému si uvedomuje aj štát, ktorý už pristúpil k úprave podmienok nástupu na predčasný dôchodok. Posledné korektúry z mája 2024 zmenili nielen podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ale aj spôsob určenia jeho sumy. O ďalších zmenách sa však stále diskutuje, keďže počet novo podaných žiadostí klesá len pomaly. Ak by štát tento problém neriešil a naplnili by sa čierne scenáre, do predčasného dôchodku by skutočne odišlo dokopy až 50-tisíc aktuálne pracujúcich ľudí a náklady pre Sociálnu poisťovňu by mohli dosiahnuť stovky miliónov EUR.
Paradoxne, trhu práce by mohlo pomôcť zrušenie podmienky nepracovať popri poberaní predčasného dôchodku. Štát by síce neušetril, ale uľahčil by aspoň situáciu zamestnávateľom bojujúcim s nedostatkom pracovných síl.
Deje sa presný opak toho, čo by sa v kontexte aktuálnej situácie malo diať. Starších ľudí by sme mali skôr aktívne motivovať ostať na trhu práce čo najdlhšie a nie motivovať ich odchádzať do dôchodkov. Ľudia vo vyššom veku môžu byť pre ich skúsenosti, odbornosť, ale aj vyššiu pracovnú morálku a lojalitu nielen platnými zamestnancami, ale aj neoceniteľným prínosom pre kultúru firiem.
Zároveň netreba zabúdať na očakávaný demografický vývoj. Počet pracujúcich ľudí v ekonomicky najaktívnejšej vekovej skupine 25 až 64 rokov sa v blízkej dobe začne neúprosne znižovať. Do dôchodku začnú postupne odchádzať silné populačné ročníky a na pracovný trh budú naopak prichádzať slabé populačné ročníky narodené po roku 2000.