RNDr. Pavel Suchánek
Je významný český výživový špecialista, odborník na športovú výživu, dietológ a obezitológ. Pôsobí ako výskumný a vývojový pracovník Institutu klinické a experimentální medicíny (IKEM), vysokoškolský pedagóg a lektor športovej výživy. Je tiež odborným garantom a spoluakladateľom siete výživových poradní FitBee, odborným garantom a spoluzakladateľom Inštitútu dietetiky a výživy a autorom alebo spoluautorom viac ako 50 odborných článkov, niekoľkých publikácií a kapitol vo viacerých odborných monografiách. Jeho odborné príspevky sú pravidelne akceptované na domácich a zahraničných odborných konferenciách.
Hovoríte, že závodné stravovanie je najlepší spôsob ako jesť v práci. Prečo je to tak?
Závodné jedálne sú v mnohých prípadoch jediným zdrojom relatívne kvalitnej a pestrej stravy pre zamestnancov. Koľko zamestnancov, ktorí pracujú napríklad manuálne alebo na zmeny, si bude pravidelne pripravovať jedlo so sebou? Nie všetci majú možnosť si jedlo ohriať, nie každý vie variť. Navyše, väčšina ľudí má tendenciu jesť stále dookola to isté, takže nemajú vyvážený prísun živín. Ďalším benefitom je bezpečnosť. Stravovacie zariadenia sú z hľadiska hygieny veľmi kontrolované, platia tam prísne predpisy a riziko rozvoja epidémií je v nich minimálne.
Prečo by sa vlastne firmy mali zaujímať o to, čo ich zamestnanci jedia a či sa dobre stravujú?
Dôvodov je hneď niekoľko. Ak bude človek konzumovať stravu na určitej kvalitatívnej úrovni, bude schopný kvalitne vykonávať aj svoju prácu. Ďalšou vecou je budovanie vzťahu medzi podnikom a zamestnancom, jeho spokojnosť a lojalita. Ľudia vedia oceniť, keď pre nich firma spraví niečo nad rámec zákonnej povinnosti, napr. poskytne v rámci jedálne nielen klasiku, ale aj zdravé alternatívy. A hlavne – kvalitná strava je prevenciou pred obezitou a chorobami. Tým pádom do určitej miery chráni aj pred absenciami v práci, ktoré niektoré choroby nevyhnutne prinášajú.
Ktoré choroby sú preukázateľne spojené s nesprávnou výživou?
Kvalitná, správne tepelne upravená strava jednoznačne funguje ako prevencia rôznych typov ochorení, či už sú to chronické ochorenia ako vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, alebo napríklad cukrovka. Samozrejme, ide aj o prevenciu hnačkových ochorení. Tie si ľudia často spôsobia sami tým, že doma jednoducho zjedia niečo, čo dlho ležalo v chladničke. Každý podnik si vie spočítať, že ak bude mať zdravších zamestnancov, tí strávia menej času na nemocenskej a budú môcť lepšie vykonávať svoju prácu.
Máme predstavu o tom, ako kvalitne sa zamestnanci stravujú?
Veľa záleží na prístupe firiem a na forme, akou svojich zamestnancov v tomto smere podporujú. Kvalita v závodných jedálňach je pomerne vysoká. Ak má zamestnávateľ stravovanie riešené pomocou stravovacích poukážok alebo kariet, tieto sú taktiež zamerané predovšetkým na to, aby zamestnancom sprostredkovali reálne jedlo. Z hľadiska rizika vzniku cukrovky 2. typu, obezity alebo vysokého krvného tlaku sú stravné poukážky určite lepšie ako príspevok na stravovanie (t. j. peniaze navyše k platu).
Hoci je naša skúsenosť s týmto riešením pomerne krátka, z iných štátov už vieme, že vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu. Ľudia totižto peniaze získané v rámci príspevku na stravu často nepoužijú na kúpu kvalitného jedla, ale napríklad na splácanie pôžičiek. Vnímajú to ako zvýšenie platu a mnohí pracujúci na to počujú, ale je to krátkozraké riešenie pre nich aj pre ich zamestnávateľov. Platí to ale aj pre štát, kde sme si vytvorili obrovský problém, ktorý nás dobehne o 10 až 15 rokov.
Závodná resp. podniková jedáleň nie je vhodná pre každú firmu, oplatí sa len od určitého počtu zamestnancov. Máte nejaké odporúčania pre tých ostatných?
Základom je, aby ste to skutočne chceli robiť. A potom sa už nejaká cesta nájde. Môžete sa dohodnúť s reštauráciami v okolí, aby robili obedové menu a vy im pošlete 50 alebo 100 ľudí. Ak ide o vzdialenejší podnik, môžete tam zamestnancov voziť, alebo sa dohodnúť na dovoze jedál z reštaurácie k vám. Ďalšou možnosťou je nájsť najbližší podnik, školu alebo napríklad aj domov dôchodcov, ktorý má stravovaciu prevádzku a môže vám dodávať jedlá vo varniciach, vy len zabezpečíte výdajné miesto. Prípadne sa môžete s niekým dohodnúť na spoločnej stravovacej prevádzke, kde sa podelíte o náklady, alebo si môžete objednať dovoz jedál u špecializovanej spoločnosti.
Záleží aj tom, či sa človek kvôli jedlu pohne zo svojho pracovného miesta a neje tak nad klávesnicou alebo za pracovným stolom? Jednoducho či zmení prostredie?
Záleží, a to veľmi. Psychológovia zistili, že keď človek opustí svoje pracovisko a presunie sa do stravovacieho zariadenia, či už je to reštaurácia alebo firemná jedáleň, vždy to má pozitívny vplyv. Jednak na psychiku, pretože si človek viac oddýchne, a jednak to podporuje sociálne kontakty, čo tiež nie je zanedbateľné.
Samozrejme, nie vždy je to reálne; polhodinová prestávka na jedlo je dosť krátka, ak sa musíte dostať niekam pešo. Podniky musia zobrať do úvahy aj typ prevádzky, zmeny a iné faktory. Vždy sa však oplatí pokúsiť sa nájsť riešenie. Keby sa to neoplatilo, prečo by to robila Škoda, prečo by to robil ČEZ? A prečo by to robil už Tomáš Baťa?