Workoholizmus: keď práca ničí telo aj dušu
Ako vlastne typický workoholik – alebo workoholička, ženám sa tento problém nevyhýba – vyzerá? „Väčšina ľudí si predstaví vrcholového manažéra či manažérku, ktorí makajú od rána do večera. Lenže to je zjednodušená predstava. Pre workoholika je typické, že práca sa stáva stredobodom jeho života,“ opisuje skúsený adiktológ a kouč Adam Kulhánek, ktorý sa v Soulmio zameriava na duševné zdravie v práci.
V koži workoholika
Pomenovanie workoholik použil ako prvý americký psychológ Wayne E. Oates. V roku 1971 vo svojej knihe Confessions of a Workaholic popísal workoholizmus ako „posadnutosť alebo nekontrolovateľnú potrebu neustále pracovať“. Novšie štúdie v priebehu rokov potom doplnili ďalšie znaky workoholizmu.
Ale pozor, nie každý, kto veľa pracuje, je workoholik. Existujú ľudia, ktorí sa dokážu intenzívnej práci venovať dlhé hodiny a potom sa od nej jednoducho odpútať.
U workoholikov je to inak: práca ich aj v myšlienkach sprevádza prakticky neustále. Nepretržitý stres sa logicky premieta do všetkých aspektov ich života. Takmer žiadny odpočinok, zanedbávanie pohybu, zdravého stravovania, koníčkov aj vzťahov s blízkymi sa pochopiteľne prejavia. K zotaveniu z permanentnej únavy neprispieva ani viac spánku, ani dlhšia dovolenka. K tomu sa začnú pridávať zdravotné problémy. Okrem tých „klasických“, ktorými sú napríklad ťažkosti s trávením alebo vysoký tlak, to môžu byť aj zdanlivo nesúvisiace veci, napríklad boľavý chrbát. Ruka v ruke s fyzickými príznakmi prichádzajú aj ťažkosti psychického rázu. Patrí k nim podráždenosť, impulzívnosť alebo plačlivosť. Niektorí ľudia môžu siahnuť po alkohole alebo liekoch na bolesť a ľahko si na nich vytvoriť závislosť.
Ako môžu pomôcť HR profesionáli?
Problém je v tom, že zamestnanec si svoje sebadeštruktívne konanie sám neuvedomuje. Na problém ho obvykle upozorní rodina, pracovný tím, psychológ alebo práve zdravotné ťažkosti. Workoholik však v takom prípade väčšinou všetko popiera a často svoje správanie obhajuje.
Čo môžeme urobiť ako špecialisti z oblasti ľudských zdrojov, ak máme u zamestnanca či zamestnankyne podozrenie na tento problém alebo sa o ňom dozvieme od ich kolegov? Podľa Adama Kulhánka určite nie je vhodné pracovníka konfrontovať s tým, že niečo robí zle, je workoholik a mal by sa zmeniť. Lepšou voľbou je nenápadný rozhovor, kedy sa medzi rečou zmienite, že ste si všimli jeho vysoký pracovný výkon. „Môžete dodať, že vyzerá unavene a že si za posledné obdobie vôbec nevzal dovolenku. Ponúknite mu, že sa môže porozprávať s profesionálmi z HR alebo s manažérom, pokúste sa postupne meniť jeho pohľad na vlastnú situáciu a ponúkať mu rôzne varianty pomoci,“ odporúča Adam Kulhánek.
Počítajte s tým, že dotyčný môže na prvýkrát reagovať negatívne. Ale vo chvíli, keď začne mať problémy, napríklad v osobnom živote, môže sa na vás obrátiť a sám požiadať o pomoc, ktorú ste mu predtým ponúkli.
Zamerajte sa na prevenciu
V určitej fáze sa problémy už netýkajú len workoholika samotného a jeho života. Môžu sa dotknúť aj jeho pracovného výkonu, čo môže prispieť k zhoršeniu atmosféry na pracovisku, alebo dokonca rozložiť celý tím. Dlhodobé pracovné vypätie a stres navyše vedú aj k totálnemu vyhoreniu, a firma tak príde o cenného pracovníka. Špecialistom z HR sa preto oplatí, aby venovali pozornosť prevencii.
Tipy, ako vo firme predchádzať workoholizmu:
1. Udržiavanie zdravej firemnej kultúry
V rámci podpory life balance je vhodné ponúknuť flexibilný pracovný čas alebo home office všade tam, kde to prevádzkové podmienky umožňujú.
2. Nastavenie realistických cieľov a očakávaní
Oddelenie ľudských zdrojov by malo spolupracovať s manažmentom na vytvorení realistických a primeraných pracovných cieľov a obmedziť, alebo ideálne úplne odbúrať tlak na maximálny výkon alebo príliš veľa nadčasov.
3. Školenia a vzdelávanie zamestnancov aj vedúcich pracovníkov
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že majú našliapnuté k workoholizmu. HR môže ponúknuť školenia zamerané na prevenciu vyhorenia, sebapoznania, time management a nastavenia hraníc. Na Seduo.sk nájdete množstvo videokurzov zameraných na psychohygienu vrátane problematiky vyhorenia. Manažéri by mali byť preškolení, aby vedeli rozpoznať známky workoholizmu u svojich podriadených a vedeli, ako na nich reagovať.
4. Podpora využívania dovolenky a prestávok
Zamestnanci často odkladajú dovolenku alebo si ju nevyberajú vôbec. Špecialisti z ľudských zdrojov môžu pomôcť zabezpečiť, aby boli povinne využívané a aby pracovníci neboli počas voľna kontaktovaní zo strany nadriadených ani kolegov (tzv. „digitálny detox“). Je vhodné zaradiť počas dňa krátke pauzy na zachovanie produktivity práce a predchádzanie vyčerpaniu.
5. Otvorená komunikácia
HR oddelenie by malo vytvoriť prostredie, v ktorom môžu zamestnanci otvorene zdieľať názory týkajúce sa pracovnej záťaže alebo stresu. Pravidelné dotazníky alebo rozhovory 1 : 1 môžu pomôcť získať dôležité informácie o potenciálnych problémoch.
Toto všetko môžu doplniť a podporiť programy zamerané na fyzické aj duševné zdravie, ako sú workshopy na zvládanie stresu, jóga, mindfulness, externé koučovanie alebo rôzne relaxačné aktivity. Ide však len o niektoré z nástrojov na prevenciu vzniku workoholizmu. Kľúčové je vytvárať prostredie, kde je rovnováha medzi prácou a osobným životom prioritou a kde sa starajú o zdravie zamestnancov – fyzické aj duševné.
