Zamestnávanie cudzincov na Slovensku: kedy je potrebné pracovné povolenie a ako zamestnať utečencov z Ukrajiny
Aby sme mohli ukázať základné možnosti zapojenia cudzincov do slovenského trhu práce, musíme potenciálnych zamestnancov rozdeliť do štyroch skupín. Pri každej z nich je potrebné postupovať odlišne:
- Občania EÚ, Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarska. Vďaka voľnému pohybu osôb a služieb nepotrebujú žiadne špeciálne povolenia, môžu na Slovensku pracovať bez obmedzení.
- Osoby z tretích krajín s voľnejším prístupom na trh práce bez nutnosti povolenia na zamestnanie. Taktiež nepotrebujú pracovné povolenie, iba platné povolenie na pobyt. Široká a rôznorodá skupina osôb s udeleným trvalým, prípadne prechodným pobytom v Slovenskej republike. Typicky sú to absolventi štúdia na stredných alebo vysokých školách na území Slovenskej republiky, rodinní príslušníci občanov členského štátu EÚ a pod.
- Utečenci z Ukrajiny a osoby, ktorým bol udelený azyl - platia pre nich osobitné pravidlá. Občania Ukrajiny môžu tiež získať štatút odídenca v prípade dočasného útočiska, ktorý im zaručuje prístup na trh práce. Prípadne môžu požiadať aj o národné vízum. Ďalšie informácie o nich tiež nájdete nižšie.
- Ostatní cudzinci z krajín mimo EÚ - ak nespadajú do predchádzajúcich troch skupín, nemajú voľný prístup na trh práce a musia získať príslušné povolenia. Podrobnejšie sa im tiež venujeme nižšie.
Pre pracovníkov z krajín mimo EU poznáme 4 typy povolení
1. Zamestnanie cudzinca s potvrdením o možnosti obsadenia VPM (voľného pracovného miesta) – tzv. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie
Záujemca o prácu potrebuje povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania u zamestnávateľa v Slovenskej republike. Slúži ako povolenie na pobyt aj ako povolenie na prácu pre tohto konkrétneho zamestnávateľa. Za štandardných okolností je zamestnávateľmi najviac využívanou formou prístupu na pracovný trh SR. Zamestnávateľ po nahlásení voľného miesta príslušnému úradu práce a uplynutí zákonom určenej lehoty, v ktorej nie je miesto obsadené uchádzačom so slovenským štátnym občianstvom, požiada úrad práce o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.
Za určitých okolností, definovaných v zákone, úrad práce nemusí vždy prihliadať na situáciu na trhu práce a nemusí posudzovať možnosť obsadenia VPM uchádzačom o zamestnanie zo Slovenska.
2. Zamestnanie cudzinca s potvrdením o možnosti obsadenia VPM zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému zamestnaniu – tzv. modrá karta
Aj tento variant kombinuje povolenie na pobyt a povolenie na zamestnanie. Inštitút tzv. modrej karty umožňuje cudzincom, ktorí vykonávajú vysokokvalifikované zamestnanie, vstúpiť, zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, výkon je však viazaný na pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa. Vyššou odbornou kvalifikáciou sa po aktuálnej novelizácii rozumie riadne ukončené vysokoškolské vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie alebo získanie a preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie. Toto zamestnanie tiež vyžaduje dohodnutú hrubú mesačnú mzdu vo výške najmenej 1,2-násobku priemernej mesačnej mzdy a dĺžku trvania pracovného pomeru najmenej 6 mesiacov.
3. Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s povolením na zamestnanie
Toto povolenie umožňuje zamestnávať určité špecifické skupiny cudzincov. V praxi sa využíva hlavne pri sezónnych zamestnancoch, ktorí sú na území SR zamestnaní najviac 90 dní počas 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov. Ďalším príkladom je napríklad využitie v prípade námorníkov na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, týka sa tiež osôb v rámci vnútropodnikových transferov v zmysle zmluvy o WTO v trvaní najviac do 90 dní a pod...
4. Zamestnanie cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie a ani potvrdenie o možnosti obsadenia VPM nevyžaduje na základe oznámenia v tzv. informačnej karte
Slúži ako pracovné povolenie, ale neslúži ako povolenie na pobyt. V súčasnosti je tento typ často využívaný ukrajinskými odídencami s udeleným štatútom dočasného útočiska, prípadne osôb s udeleným azylom. V skutočnosti sa však týka širokého množstva rôznych prípadov ľudí, ktorí sa v Slovenskej republike zdržiavajú legálne na základe iného titulu. Systém tzv. informačnej karty umožňuje na Slovensku pracovať osobám z tretích krajín s voľným prístupom na trh práce.
Aktuálne zmeny uľahčujúce zamestnanie cudzincov
Nedávno vstúpila do platnosti novela zákona o pobyte cudzincov. Od 15. júla 2024 prináša niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ skrátiť a zjednodušiť proces zamestnávania cudzincov. Aj keď neprichádza k žiadnym zásadným zmenám, odborná verejnosť úpravu niektorých podmienok a procesov vníma pozitívne.
Jedna zo zmien, ktoré novela prináša, sú zmeny v oblasti udeľovania národných víz, kde sa rozširujú možnosti ich udelenia a tiež uľahčujú procesy podávania žiadostí štátnymi príslušníkmi tretích krajín.
Vítanou je aj zmena postupu pri podávaní žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania. O ten bude cudzinec žiadať až po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce k možnosti obsadenia VPM. Doteraz o toto stanovisko žiadal od úradu až útvar Policajného zboru (tzv. cudzinecká polícia), po novom oň žiada vopred priamo zamestnávateľ. Cudzinci tak ešte pred podaním žiadosti o prechodný pobyt na cudzineckej polícii budú vedieť, či ich žiadosť úrad práce nezamietne. Táto zmena by malo okrem iného prispieť k zrýchleniu a zjednodušeniu vybavovania žiadosti. Cudzinecká polícia rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania do 60 dní.
Novela upravuje aj režim vydávania tzv. modrej karty, kde bolo doteraz podmienkou ukončenie II. stupňa VŠ štúdia, po novom bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie I. stupňa. Novela tiež zavádza pri vybraných zamestnaniach možnosť uznania odbornej kvalifikácie, pri ktorej bude postačujúce preukázanie odbornej kvalifikácie, resp. odbornej praxe. Tiež sa znižuje požadovaná výška mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy.
Kto sú cudzinci pracujúci na Slovensku?
V cudzine pri zamestnávaní cudzincov pomáhajú vládne programy
Bohužiaľ, Slovensko zatiaľ nemá nastavený špeciálny systém proaktívneho prístupu k prilákaniu zahraničných pracovných síl ani kvalifikovaných špecialistov. Títo by pritom mohli aspoň čiastočne vykompenzovať nedostatok domácej kvalifikovanej pracovnej sily a možno do istej miery zaceliť rany, ktoré slovenskému pracovnému trhu vznikajú odchodom Slovákov a špeciálne slovenských študentov do zahraničia.
Na prilákanie talentov zo zahraničia však Slovensko potrebuje prijať legislatívne, nelegislatívne a aj fiškálne opatrenia, ktoré efektívne pomôžu slovenským firmám a vedeckým organizáciám získavať odborníkov s potrebným vzdelaním z iných krajín. Pre inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do susednej Českej republiky, kde v posledných rokoch spustili niekoľko programov.
Na podporu ekonomickej migrácie a zamestnávania cudzincov boli v ČR zriadené tri hlavné programy: pre kľúčových a vedeckých pracovníkov, pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a pre kvalifikovaných pracovníkov.
Kým prvé dva programy sa zameriavajú na vysoko kvalifikovaných zamestnancov, z vedeckej, akademickej, ale aj komerčnej sféry a ročne spolu pomôžu niečo cez 1000 zamestnancom, tretí najčastejšie využívaný program pre kvalifikovaných pracovníkov minulý rok pomohol zamestnať v ČR až približne 5000 zamestnancov. Tento poskytuje podporu zamestnávateľom, ktorí potrebujú priviesť kvalifikovaných zahraničných pracovníkov z Mongolska, Srbska, Filipín, Indie, Bieloruska, Moldavska, Čiernej Hory, Kazachstanu, Arménska, Gruzínska, Severného Macedónska a Ukrajiny (nevzťahuje sa však na osoby s postavením utečenca)
Cudzinci v Českej republike
Pre zaujímavosť sme sa pozreli do Českej republiky, s ktorou nás spája spoločná história. K januáru 2024 tu úrady práce evidovali 824-tisíc pracujúcich cudzincov, čo je pre porovnanie 8-násobok počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku. Zároveň to znamená, že na milión obyvateľov pracuje v Čechách 4-násobne viac cudzincov. Kým zahraniční pracujúci na Slovensku tvoria aktuálne približne 4 % z celkovej zamestnanosti, v ČR sa tento ukazovateľ už blíži k 20 %. Aj v dôsledku vojnových udalostí na Ukrajine sú najpočetnejšou skupinou práve Ukrajinci, ich počet dosiahol 285-tisíc, tj. 34,7 % zo všetkých pracujúcich cudzincov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú naši rodáci pracujúci v ČR, ktorých je tam aktuálne zamestnaných 216-tisíc, čo tvorí 26,2 % z celkového počtu zamestnaných cudzincov.
Zamestnávanie odídencov, resp. utečencov z Ukrajiny je jednoduchšie
Vojna na Ukrajine už prinútila milióny ľudí opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v iných krajinách. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré prijali na počet obyvateľov najviac utečencov, odhaduje sa približne 110-tisíc. Mnohí z nich si chcú a potrebujú nájsť prácu, aby sa uživili a mohli začať znovu budovať svoj život.
Jednou z možností, ako si môžu odídenci zaistiť voľný prístup na náš trh práce, je vďaka štatútu dočasného útočiska získaného v SR. To v praxi znamená, že cudzinec nemusí žiadať o pracovné povolenie. Výhodou pre firmy je, že môžu takéto osoby legálne zamestnávať bez väčšej administratívnej záťaže. V tomto prípade je vyslovene v záujme zamestnávateľa sledovať, kedy je potrebné štatút dočasného útočiska predĺžiť a či tak pracovník urobil načas. V opačnom prípade dočasná ochrana zanikne a tým pádom aj možnosť zamestnávania takejto osoby v SR.
Okrem toho sa zamestnávanie osôb s dočasnou ochranou riadi rovnakými pravidlami ako zamestnávanie ostatných cudzincov s voľným prístupom na trh práce alebo s povolením na zamestnanie (napríklad pokiaľ ide o povinnosť oznámiť Úradu práce nástup zamestnanca do zamestnania najneskôr v deň nástupu do práce).
Ďalšou alternatívou pre občanov z Ukrajiny je získanie národných víz. V tomto prípade však nemajú vo všetkých prípadoch automaticky voľný prístup na trh práce a s výnimkou zákonom stanovených dôvodov musia ešte zažiadať o pracovné povolenie. To je aj dôvod prečo väčšina ukrajinských utečencov, ktorí prišli po začatí vojny, využíva štatút dočasného útočiska.
Článok vznikol v spolupráci s najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou HAVEL & PARTNERS a informácie v ňom sú aktuálne k augustu 2024. Hoci bol videný očami viacerých právnikov špecializujúcich sa na pracovné právo, chápte ho, prosím, len ako informatívny a všeobecný, nie ako presný návod. Ak túto tému riešite vo vašej firme, vždy sa poraďte s odborníkmi na pracovné a cudzinecké právo.
