4 kroky, ako sa zotaviť zo stresu v práci
Každého z nás stresuje niečo iné. Niekoho dokáže deadline v práci vybičovať k nebývalej produktivite, iný zas kvôli blížiacemu sa termínu alebo dôležitej konferencii aj niekoľko dní nespí. Existuje však spôsob, ako môžeme s tlakom a psychickým vyčerpaním pracovať. Zoznámte sa s metódou recovery experience.
Tento približne 20 rokov starý koncept hovorí, že po stresujúcom období v práci je veľmi dôležité „sa zotaviť“. A to ako po každodennej realite, tak aj po dlhších vypätejších obdobiach. „Ak totižto so stresom nepracujeme, najlepšie aspoň trochu každý deň, časom nás dobehne psychicky alebo fyzicky,“ hovorí koučka a psychologička Kristýna Cetkovská, ktorá sa v spoločnosti Soulmio venuje duševnému zdraviu v práci.
4 piliere recovery experience
Vďaka nasledujúcim krokom sa dokážete dostať späť do „predstresovej“ fázy.
1. Psychologické odpútanie
Aby sme sa dokázali zo stresu zotaviť, potrebujeme sa najskôr od práce odpojiť. To je pre mnohých ľudí v dobe, keď majú pracovné záležitosti neustále po ruke vo svojom mobilnom telefóne, často komplikované. Akonáhle pípne e-mail od kolegu alebo klienta, okamžite sme zvyknutí sa pozrieť, o čo ide. S odpútaním od práce nám nepomáha ani to, že si večer otvoríme počítač a pri večeri premýšľame, aký „to do list“ nás čaká na ďalší deň…
Tip od Kristýny: Nie je potrebné byť k dispozícii 24 hodín denne. Najlepšie je, keď si nastavíme hranice a správy nám jednoducho nechodia. Ak pracujete napríklad od deviatej do piatej, vypnite si medzi šiestou hodinou večer a ôsmou ráno upozornenia.
2. Relax
Ďalším dôležitým bodom je oddych. Podľa vlastných preferencií si vyberte činnosť, ktorá vaše telo fyzicky upokojí. Môže to byť napríklad čítanie knihy, sedenie na lavičke v parku alebo aj spánok.
Tip Kristýny: Máte pocit, že si odpočiniete pri športe? Pozor na to, čo pre vás daná aktivita predstavuje. Je to činnosť, ktorá vás upokojí, alebo si pri športe chcete niečo dokazovať a prekonávať rekordy? Metóda recovery experience nemôže byť naplnená, ak vidíme len výkon. Stresu sa nezbavíme, naopak si ho pridávame.
3. Malé úspechy
Aby sme sa cítili lepšie, pomôže nám zažívať úspechy aj v mimopracovnom čase. Nemusíte však hneď vyhrať majstrovstvá, ak napríklad po večeroch hrávate basketbal. Je to o maličkostiach, ktoré sa nám podaria. A to najmä vtedy, keď sa nám v pracovnom prostredí práve nedarí.
Tip Kristýny: Oceňte sa za maličkosti. Napríklad, že sa vám podarilo upiecť tortu pre deti k narodeninám, urobili ste radosť príbuzným netradičným výletom, podarilo sa vám naraz upratať celý byt...
4. Kontrola
V práci nás často osloví šéf alebo kolega s tým, že je potrebné niečo urobiť rýchlo, najlepšie hneď. Nie vždy tak počas pracovnej doby máme stres vo svojich rukách. Pomôcť nám môže, ak doma, v bezpečnom prostredí, máme nad vecami kontrolu.
Tip Kristýny: Opäť stačia maličkosti. Rozhodnite napríklad, kam pôjdete na večeru, aké oblečenie si vezmete na beh alebo či pôjdete cez víkend za babičkou.
Existujú rebríčky najstresujúcejších zamestnaní. Klasicky sú na čele call centrá, policajti, hasiči, záchranári a lekári. Alebo tiež manažéri. Každý to však prežíva inak.
Sú ľudia, ktorí majú väčšie predpoklady podliehať stresu. Človek, ktorý je na škále medzi labilitou a stabilitou blízko k extrému lability, si stresové faktory dokáže nájsť aj v knižnici. V porovnaní s tým skúsený doktor na ARO má už nadhľad a práca ho stresovať nemusí.
Kadiaľ cesta nevedie
Teraz už vieme, aké kroky vám pomôžu pri zotavení. Ako by to ale naopak vyzerať nemalo? Proklientsky orientovaný zamestnanec, ako napríklad obchodník, je zvyknutý byť vždy ústretový. Ani on by ale nemal automaticky zdvíhať telefón zákazníkovi o deviatej večer alebo cez víkend počas obeda. Automechanik si neodpočinie, ak po práci ešte opravuje auto svojich známych. Rovnako ako napríklad kuchár, ktorý cez víkend pripravuje pohostenie na svadbu príbuzného.
Pozor na sezónnych pracovníkov, ktorí pracujú nepretržite niekoľko mesiacov. „Ich zotavenie vyžaduje dlhší čas, nestačí jeden večer alebo pár dní. Naopak, budú potrebovať niekoľko týždňov až mesiacov,“ hovorí Kristýna Cetkovská.
Ako sa môžu pridať spoločnosti?
Management a HR oddelenia môžu v rámci wellbeingu prispieť vytvorením vhodných podmienok pre svoje zamestnankyne a zamestnancov.
1. Nastavte hranice
Členovia tímu by sa mali zosúladiť, čo je a čo nie je pre nich v poriadku. Musia byť na telefóne aj večer alebo cez víkendy? A za akých podmienok? Keď budú pracovať aj počas víkendu, môžu si v týždni zobrať voľno? Vymedzte priestor na prácu a na zotavenie. Pritom nie je potrebné sa držať pevných hraníc rovnakých pre všetkých, môže to byť flexibilné nastavenie v zmysle - takto to máme všetci a ďalej je to už na každom človeku.
Jasne dané pravidlá poskytnú zamestnancom istoty. „Budú vedieť, kedy je potrebné ešte podávať výkony a kedy už je čas venovať sa deťom, ísť si zabehať alebo napríklad si zajazdiť na motorke. A to bez neustáleho sledovania telefónu,“ vysvetľuje Kristýna Cetkovská.
2. Premýšľajte nad rozdelením úloh
Vo firmách je často viac práce než ľudí. Je preto potrebné, aby vedenie rozdeľovalo úlohy takým spôsobom, aby sa v nich zamestnanci „neutopili“.
Keď má tím 10 členov, mieša sa 10 individualít a 10 ľudských potrieb. Je preto normálne, že niekto potrebuje na splnenie úlohy viac času, zatiaľ čo iný je naopak rýchly, ale možno robí častejšie chyby. „Je to o obozretnej práci manažéra. Musí vedieť vysvetliť, prečo má Anička štyri projekty a jej kolega o jeden viac,“ hovorí Kristýna Cetkovská.
3. Poznajte svojich ľudí
Aby konkrétne opatrenia fungovali, mali by manažéri a vedúci tímov priebežne so svojimi ľuďmi komunikovať a poznať ich silné a slabé stránky. Takto budú vedieť, komu aká práca vyhovuje, koho čo stresuje, aj ako ľudia zvládajú tlak. Alebo aj to, kto má napríklad sklony k workoholizmu a treba ho sledovať. „Ak sa ľudia nebudú cítiť v práci dobre, nebudú podávať dobré výkony,“ vysvetľuje Kristýna Cetkovská.
