Keď bola na jeseň 2022 spustená služba ChatGPT, zdalo sa, že do niekoľkých rokov všetko zmení a nezostane kameň na kameni. To sa však zatiaľ nepotvrdzuje.
Na Slovensku podľa posledných dostupných údajov Eurostatu využíva generatívnu umelú inteligenciu v bežnej praxi a systematicky len 7 % firiem, zatiaľ čo v EÚ je priemer 8 % a v najkonkurencieschopnejších ekonomikách až 15 % firiem. Je však potrebné spomenúť, že Eurostat do týchto údajov započítava iba skutočne systematické využívanie v obchodných činnostiach alebo prevádzke podniku. Príkladom môže byť automatizované spracovanie došlých faktúr alebo AI chatboty ako samoobslužná zákaznícka linka.
Neznamená to však, že sa do umelej inteligencie investovať neoplatí. Kto začne už dnes, ušetrí náklady v budúcnosti. Zároveň však nie je žiadny dôvod na paniku, nebude všetko hneď inak.
Akým spôsobom ovplyvní umelá inteligencia trh práce? Skúsenosti so staršími prevratnými technológiami naznačujú, že dopad na počet zamestnancov bude skôr krátkodobý. „Napríklad pri nástupe pásovej výroby počet pracovníkov v prvých rokoch klesal, ale veľmi skoro celé odvetvie zaznamenalo rozmach a počet zamestnancov prudko vzrástol,“ hovorí analytik spoločnosti Alma Career Tomáš Ervín Dombrovský.
Umelá inteligencia určite povedie k zmenám náplne práce v mnohých odvetviach, profesiách a v typoch činností. Ľudia sa budú viac špecializovať. V niektorých príbuzných profesiách môže jeden zamestnanec vďaka efektívnym digitálnym nástrojom zvládnuť širší rozsah činností. To môže firmám uvoľniť ruky na nové veci, na ktoré doteraz nemali kapacitu. Zamestnanci budú určite produktívnejší. Ale nemusí ich byť nevyhnutne potrebných menej.
Čo sa týka slovenského trhu práce, bude rozvoj, žiaľ, asi pomalší ako vo svete. AI nebude schopná zvýšiť produktivitu domácich firiem do takej miery, aby vykompenzovala pokles počtu slovenských mužov a žien v ekonomicky aktívnom veku, ktorý nás čaká v horizonte približne 15 rokov. V tom čase už najsilnejšia generácia tzv. Husákových detí začne postupne odchádzať do dôchodku, a tým aj z trhu práce.
Cestou je nielen poskytnúť zamestnancom nástroje, ale zároveň im aj ponechať dostatok flexibility. Ak ich povinne naženiete na jedno veľké školenie, alebo im AI prikážete, pravdepodobne narazíte na odpor. Veľa ľudí z nej má totižto strach. Podľa nedávneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky sa až 26 % opýtaných Slovákov obáva jej zneužitia človekom. Ešte výraznejšie sú však obavy z ohrozenia pre prácu ľudí.
Zároveň však takmer 30 % opýtaných očakáva od AI zvýšenie efektívnosti a produktivity a 24 % uľahčenie a zjednodušenie práce, štúdia alebo života.
Ak teda svojim zamestnancom poskytnete prístup k nástrojom umelej inteligencie a necháte ich s nimi experimentovať, začnú prichádzať s návrhmi, ako robiť veci jednoduchšie. Keď ich niečo zaujíma, baví a považujú to za zmysluplné, budú sa tomu venovať s väčším entuziazmom.
Tie spoločnosti, ktoré dokážu takýto spôsob prijímania nových technológií podporiť a následne premietnuť do bežnej praxe v celom podniku, budú mať v budúcnosti, keď už budú konkrétne aplikácie umelej inteligencie štandardom, veľkú výhodu.
Najnovšie dáta o slovenskom trhu práce prinášajú Dátové raňajky. Všetky informácie, vrátane dát o využívaní umelej inteligencie, nájdete v našej prezentácií zadarmo.