
Princíp je jednoduchý. Ľudia si medzi sebou žrebujú, komu z kolegov kúpia darček. Obvykle sa stanoví aj finančný limit. Na vianočnom večierku sa potom dary za všeobecnej zábavy rozdajú.

Znie to pekne. Problém je, že Secret Santa nás občas núti kupovať veci pre kolegov, o ktorých vôbec nič nevieme, alebo ich rovno nemáme radi. Alebo horšie: pre šéfa. Alebo ešte horšie: pre podriadeného. A bohužiaľ to tiež priam nabáda k nevhodným, „vtipným“ darom.
Pozbierali sme 7 skutočných prípadov, kde sa to nepodarilo:
Na jednom z verejných fór sa zamestnankyňa posťažovala na svoju nadriadenú: „Ako tajného Ježiška som šéfke kúpila náplň do osviežovača do jej kancelárie. Vybrala som jej obľúbenú značku i vôňu. Pretože som bola stále pod finančným limitom, prikúpila som ešte roztomilú škatuľu a naplnila ju vlastnoručne poskladanými origami. Jednoducho pekný darček.“
Šéfka jej na oplátku dala prianie s textom: „Bolo skvelé s tebou celý rok pracovať, ale teraz už choď upratať ten neporiadok v sklade.“
„Mala pri odovzdávaní pred všetkými záchvat smiechu a ja som sa musela uškŕňať s ňou. Keď sa jej ostatní spýtali, či je to všetko, povedala, že nie. Potom ma cestou z večierka vzala autom a kúpila mi na benzínke kávu na firemnú kartu. A po celý čas som musela počúvať, aké veľmi vtipné prianie pre mňa vybrala.“
V roku 2024 obletel médiá prípad manažéra veľkého britského obchodného reťazca, ktorý dal kolegyni v rámci tajného Santu vibrátor. Čo mu prišlo ako parádny nápad, malo fatálne dôsledky. Firma nariadila vyšetrovanie a manažéra prepustila. A to napriek tomu, že sa ho kolegyňa zastávala s tým, že si podobne „šteklivé“ darčeky dávali všetci.
Prišiel ale ešte jeden zvrat a rana pre reputáciu firmy. Prepustený manažér reťazec zažaloval a súd skonštatoval, že interné vyšetrovanie nebolo dostatočne dôkladné a prepustenie bolo nespravodlivé.
Niektoré „vtipy“ skrátka pripadajú vtipné len tým, ktorí s nimi prišli. Dokazuje to aj príklad z firmy, kde manažér kúpil kolegovi viedenské párky v konzerve – a k tomu preháňadlo. Výsledkom bolo trápne ticho a dlhé pohľady do zeme.
Nápad kolegov neocenil ani ďalší obdarovaný: „Zveril som sa v práci, že moja dospievajúca dcéra v posledných mesiacoch pribrala a že ju to trápi. To som ale nemal robiť. Kolegovia mi dali na Vianoce činku, aby som posilnil ruky a zvládol ju aj do budúcnosti zdvihnúť. Fakt ma to naštvalo.“
Tiež sa vám niekedy stalo, že ste sa netrafili s darčekom? So spomienkou na trapas sa zverila ďalšia zamestnankyňa: „Stala sa mi hrozná vec. Mali sme v práci tajného Santu a ja som na to zabudla. Spanikárila som a narýchlo kúpila vo večierke nejaký šampón, čo aspoň nevyzeral úplne lacno. Vôbec som nepremýšľala. Rozbalila ho kolegyňa a rozplakala sa, že si myslíme, že je humusáčka.“

„Náš šéf rozhodol, že nastaví limit pre tajného Santu na 8 eur. Ale že jeden vyvolený zamestnanec dostane nový iPhone. Na večierku mal na sebe balíček tej veľkosti moje meno. Nemohol som sa dočkať, kedy ho pred všetkými rozbalím. Vnútri naozaj bol nový telefón – ale detský, plastová hračka, čo navyše po stlačení tlačidla hrala nejakú otravnú melódiu. Šéf sa mohol potrhať smiechom. Ostatní mlčali. A mne bolo do plaču,“ spomína ďalší.
„Robila som v jednej firme dlhé roky upratovačku. Myslela som si, že ma berú ako normálnu zamestnankyňu. Mala som radosť, keď ma prizvali k Secret Santovi. Až do chvíle, kým mi dali sadu čistiacich prostriedkov. Fakt sa ma dotklo, že o mne ani po tých rokoch nič nevedia.“
Ako nastaviť pravidlá tajného Ježiška, aby neohrozil vzťahy medzi zamestnancami ani reputáciu firmy navonok?