Dáta 2026: Ako zamestnávatelia zvládajú turbulentné časy?
Frekvencia zmien v globálnej ekonomike je rýchlejšia, rastie nestabilita a krízy prichádzajú v kratších intervaloch. To je nová realita nielen slovenských firiem. Ako sa mení ekonomické prostredie, premieňa sa aj pracovný trh a stúpa dôležitosť kľúčovej schopnosti firiem – adaptability.
Situácia nie je ružová
Z nášho prieskumu jednoznačne vyplýva, že podnikateľské prostredie aktuálne prechádza obdobím hlbokej neistoty a nestability. Na Slovensku dominuje pocit dlhodobo zlých podmienok na podnikanie. Aktuálnu ekonomickú situáciu vníma negatívne až 50 % firiem, pozitívne len 9 %. A pesimistické sú aj očakávania do budúcnosti, keď zlepšenie v horizonte 5 rokov očakáva len 12 % respondentov.
Podobne zlé hodnotenie si odniesla aj stabilita podnikateľského prostredia:
Napriek tomu si zamestnávatelia veria v schopnosti improvizovať, keď až 59 % firiem uvádza, že sú schopné na neočakávaný vývoj reagovať rýchlo (v rádoch týždňov až mesiacov). Ich reakčnú schopnosť ale výrazne obmedzujú napäté rozpočty. Len 42 % firiem považuje svoje rezervy pre prípad náhleho zhoršenia podmienok za dostatočné, 46 % za obmedzené.
Kde sa zamestnávatelia cítia najzraniteľnejšie?
Ak sa pozrieme na oblasti, v ktorých sa firmy cítia zraniteľné, vidíme, že sú to práve tie, ktoré nemajú plne pod vlastnou kontrolou. Okrem vysokých fixných nákladov, ktoré trápia viac ako 70 % spoločností, ide hlavne o kritickú závislosť na kľúčových ľuďoch a technológiách.
Až 65 % firiem si uvedomuje, že niektorých špecialistov by len ťažko nahradili. A viac ako 60 % zamestnávateľov vníma veľké ohrozenie v podobe závislosti na technológiách.
Dôležité je spomenúť aj ďalší faktor, ktorý sa výrazne podpisuje na schopnosti, či skôr neschopnosti rýchlo sa prispôsobovať, a to je vysoké zaťaženie reguláciami na národnej i európskej úrovni. Čiastočne však ide aj o nastavenie samotných firiem. Nezriedka si hranice stanovujú samy a nie sú dostatočne flexibilné prispôsobiť sa zmenám.
Negatívne očakávania sa prepisujú do investícií aj do HR
Slovenskí zamestnávatelia zostávajú pod tlakom finančnej tiesne. Priepasť medzi ochotou a schopnosťou platiť ľudí sa dramaticky prehlbuje, čo ohrozuje potrebu firiem udržať si kľúčové talenty. Prejavuje sa to aj v očakávanom vývoji počtu zamestnancov, kde počet firiem, ktoré plánujú znižovať (26 %) a zvyšovať počet zamestnancov (29 %) je skoro vyrovnaný. Ale tiež pri parametri očakávaného vývoja miezd, kde rast miezd plánuje 57 % firiem, pričom 39 % plánuje rast len mierny, a to do 5 %.
Manažéri čelia paradoxnej situácii. Uvedomujú si nutnosť investícií do rozvoja podnikania, súčasne však čelia silnej potrebe šetriť. Adaptabilita je tak limitovaná vyčerpanými rozpočtami, výsledkom čoho sú investície najmä do schopnosti fungovať čo najefektívnejšie s čo najnižšími prevádzkovými nákladmi. Do čela investičných priorít sa tak dostáva zvyšovanie kvalifikácie súčasných pracovníkov a automatizácia a digitalizácia procesov a činností. Len 20 % sa v aktivitách nijako neobmedzuje, naopak 53 % funguje v úspornom móde a šetrí.
AI vraj pomôže aj s nedostatkom zamestnancov
Digitálna transformácia a zavádzanie nástrojov umelej inteligencie sú vnímané ako dôležité faktory úspechu viac ako polovicou (53 %) slovenských firiem. Problém je však v adaptácii. Hoci sa AI stala pre väčšinu spoločností štandardom (v nejakej miere ju využíva 77 % z nich), systematicky ju do svojej práce zavádza len pätina.
Brzdou pre rýchlejšiu adaptáciu sú hlavne bezpečnostné riziká (25 %) a nedostatok technických kompetencií, respektíve ľudí (16 %). Umelá inteligencia je zároveň chápaná ako jeden z najreálnejších spôsobov riešenia nedostatku pracovníkov. Ako jednu z možností riešenia tohto problému ju uvádza až 51 % dopytovaných. Na tesnom druhom mieste je robotizácia (50 %).
Nábor pracovníkov zo zahraničia zatiaľ nepatrí k prioritným riešeniam. Ako relevantný ho vníma len niečo viac ako štvrtina firiem (27 %). Približne polovica (51 %) dokonca zahraničných pracovníkov odmieta. Kľúčovými prekážkami sú predpokladaná fluktuácia cudzincov (34 %), jazyková bariéra (29 %), komplikované získavanie pracovných povolení (29 %) a administratíva (26 %).
Slovenské firmy tak stoja pred náročnou výzvou. Kombinácia nie ideálneho ekonomického prostredia a rýchlo sa meniaceho sveta vytvára tlak, ktorému sa len ťažko odoláva bez skutočnej schopnosti adaptovať sa. O adaptabilite preto budeme počúvať čoraz častejšie ako o kritickej schopnosti, ktorá bude v najbližších rokoch rozhodovať o tom, kto obstojí a kto nie.
Prečítajte si viac
