Prieskum: Ako sa umelá inteligencia udomácnila v slovenských firmách?
V priebehu posledných piatich rokov sa generatívna umelá inteligencia vyprofilovala na kľúčovú technologickú inováciu súčasnosti. Mnohí odborníci v nej vidia potenciál zásadne zmeniť svet, ako ho poznáme, pričom týmto zmenám sa nevyhne ani trh práce. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že práve oblasť HR bude patriť k sféram, ktoré tieto nástroje ovplyvnia najvýraznejšie.
Implementácia AI nadobúda čoraz hmatateľnejšiu podobu a množstvo jej nástrojov a služieb umožňuje výrazne zvýšiť produktivitu, efektivitu, flexibilitu alebo adaptabilitu v rôznych oblastiach. Má potenciál zásadne meniť doteraz zaužívané metódy a formy práce, zvlášť tej kancelárskej. A aj preto je v súčasnosti podľa medzinárodných dát Eurostatu najzásadnejšou požiadavkou na zamestnancov adaptabilita. Technológie rýchlo menia prácu, a teda čoraz väčšiu úlohu zohráva schopnosť prispôsobiť sa zmenám a učiť sa nové veci.
U väčšiny ľudí už AI bežný život ovplyvňuje
Vďaka nášmu najnovšiemu reprezentatívnemu prieskumu JobsIndex medzi zamestnancami vieme, že nadpolovičná väčšina (52 %) slovenskej zamestnanej populácie už vo svojom bežnom živote generatívnu umelú inteligenciu využíva. Niektorý z AI nástrojov pravidelne využíva 15 % ľudí, ďalších 37 % to robí aspoň občas. Len 34 % sa vyjadrilo, že AI zatiaľ nevyužíva vôbec a ani v budúcnosti využívať neplánuje. Najčastejším použitím je v súčasnosti vyhľadávanie informácií k témam a aktivitám, ktoré zamestnancov zaujímajú.
Zaujímavým zistením je, že približne 8 % slovenských zamestnancov využíva AI v osobnom živote aj za účelom profesionálneho a kariérneho rozvoja. Najčastejším účelom, a to pri nadpolovičnej väčšine (51 %), je doplnenie odborných znalostí alebo schopností. Ďalšími významnými dôvodmi, ktoré uvádzala viac ako tretina dopytovaných, boli odporúčania, ako si rozšíriť alebo zmeniť kvalifikáciu (38 %), a rady, ako sa kariérne posunúť (37 %).
Napriek kladnému prijatiu zostávajú zamestnanci na Slovensku vo vzťahu k tejto technológii pomerne opatrní. Jej vnímanie sa dá považovať za racionálne, s určitou mierou kritického uvažovania. Dokladajú to reakcie na otázku o dôveryhodnosti odporúčaní umelej inteligencie. Odporúčania získané z nástrojov AI berie vážne a riadi sa nimi len 18 % dopytovaných. Prevažujúca časť (77 %) nad odporúčaniami ďalej premýšľa a konkrétne kroky realizuje až po konzultácii s inými ľuďmi.
V práci pomáha zvyšovať efektivitu
Pri využívaní AI zamestnancami v ich vlastnej práci vidíme, že už viac ako štvrtina (27 %) zamestnancov v nejakej miere pri svojej práci umelú inteligenciu využíva.
A u tých, ktorí ju využívajú, jednoznačne prevláda vnímanie, že umelá inteligencia im umožňuje byť efektívnejšími v práci. S týmto tvrdením rozhodne súhlasí 27 % dopytovaných, ďalších 55 % skôr súhlasí, pričom nejakú mieru nesúhlasu s týmto tvrdením uvádza len 13 %.
Najčastejšie využívanými aplikáciami sú jednoznačne ChatGPT (70 %) a Microsoft Copilot (30 %). Na ne sa doťahuje Google Gemini s 25 %. Ostatné nástroje AI boli v čase realizácie prieskumu využívané menej ako 10 % slovenských zamestnancov.
Firmy sú stále prevažne opatrné
Postoj slovenských firiem k zavádzaniu umelej inteligencie je podľa hodnotenia zamestnancov v súčasnosti výrazne polarizovaný. Najväčšia časť ľudí uvádza, že ich zamestnávatelia zatiaľ zastávajú neutrálny postoj a nateraz vyčkávajú (47 %). Zvyšok je rozdelený takmer na polovicu, kde jedna časť firiem už využívanie AI aktívne či pasívne podporuje (26 %), zatiaľ čo druhá časť ho skôr nepodporuje alebo vyslovene zakazuje (27 %).
Pri samotnom vnímaní AI je vidieť, že vo firmách stále panuje opatrnosť a určitá nedôvera v tieto nástroje. Prevažujú skôr obavy a vnímané riziká, zamestnávatelia sa často obávajú zneužitia, respektíve krádeže dát, majú obavy o správnosť a spoľahlivosť výstupov a podobne.
Európa a trendy
Zaujímavé zistenia ukazujú aj medzinárodné prieskumy, napríklad celosvetový prieskum IPSOS AI Monitor. Potvrdzujú, že v porovnaní s inými časťami sveta sú Európania opatrnejší. A to nielen pri prijímaní umelej inteligencie, ale aj v očakávaniach, aké zmeny im prinesie do života. Avšak aj tu prevláda zhoda na tom, že AI bude mať výrazný dopad nielen na to, ako žijeme, ale aj na to, ako pracujeme.
Európania však majú zatiaľ oproti zvyšku sveta menšie obavy, že ich umelá inteligencia zastúpi. Podiel tých, ktorí sa výrazne obávajú, že ich AI nahradí, je 5 až 10 %. Väčšina ľudí nemá pocit, že príde k ich nahradeniu, skôr očakávajú zmenu spôsobu, akým budú pracovať. Pozitívnym zistením je, že väčšina zamestnancov predpokladá skôr pozitívny dopad AI nástrojov na výkon ich práce. Veria, že zlepší spôsob a najmä efektivitu ich výkonu.
Umelá inteligencia sa vyvíja mimoriadne rýchlym tempom a čoraz zreteľnejšie je vidieť, že bude zásadným spôsobom meniť svet, čo predstavuje veľkú výzvu nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov. Je preto žiaduce, aby HR aktívne sledovalo a vyhodnocovalo vývoj v oblasti AI, pretože schopnosť tieto nástroje a služby efektívne a zodpovedne využívať bude do značnej miery určovať, kto bude v budúcnosti úspešný.
