Zamestnávatelia aj zamestnanci začínajú citlivo reagovať na neisté vyhliadky. Spoznajte prostredníctvom najaktuálnejších čísiel reálny stav trhu práce, pripravenosť slovenských firiem na krízy, aj čoraz výraznejší vplyv umelej inteligencie.
Nestabilita podnikateľského prostredia, obchodné vojny, vysoké ceny energií, časté zmeny zákonov... Neistota sa stala súčasťou podnikateľského prostredia. To všetko stavia slovenské podniky pred neľahké výzvy. K najzásadnejším problémom dlhodobo patrí vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Aj najčerstvejšie dáta ukazujú, že zatiaľ čo v hodinových nákladoch práce je Slovensko na podobnej úrovni ako susedná Česká republika a patrí k najdrahším v strednej a východnej Európe, v štatistikách disponibilných príjmov a reálnej kúpnej sily obsadzuje, naopak, tie najnižšie priečky. Práve tento paradox spôsobuje, že finančné zabezpečenie, peniaze a materiálna motivácia sú na Slovensku pre ľudí oveľa dôležitejšou a citlivejšou témou než v iných krajinách.
Opatrný prístup firiem ilustrujú dáta. Ochladenie potvrdzuje aj vývoj na portáli Profesia.sk. Medzi rokmi 2024 a 2025 klesol počet inzerovaných pozícií o 18 % a pri porovnaní prvých piatich mesiacov rokov 2025 a 2026 prišlo k ďalšiemu poklesu o 13 %, keď za toto obdobie bolo zverejnených 98-tisíc nových pozícií. Zároveň však rastie počet zaslaných reakcií a životopisov, čo má za následok, že v roku 2026 dosiahol priemerný počet reakcií na jednu pracovnú ponuku číslo 36. Na množstvo pozícií prichádza dokonca taký vysoký počet reakcií, že až pätina ponúk býva ukončená predčasne.
V top 10 najťažšie obsaditeľných pozícií sú štyri najproblémovejšie z oblasti zdravotníctva: zubný lekár, lekár, farmaceut a dentálny hygienik. Naopak, v top 10 pozícií s najväčším počtom reakcií nájdeme nadštandardne zastúpenú oblasť administratívy. Na pozície ako priehradkový pracovník, sekretár, recepčný, knihovník alebo administratívny pracovník záujemcovia pošlú viac ako 100 reakcií.
To, že trh práce neponúka kandidátom dostatok príležitostí a je zamrznutý, dokazuje aj ukazovateľ miery voľných pracovných miest v ekonomike. Slovensko sa s hodnotou 0,9 % radí k najhorším v celej Európskej únii – dosahuje približne polovicu priemeru krajín EÚ, ktorý je na úrovni 2,1 %. Zatiaľ čo v Holandsku či Belgicku firmy aktívne hľadajú ľudí na viac ako štyri percentá pracovných miest, slovenskí zamestnávatelia akoby v neistom prostredí jednoducho prestali plánovať akýkoľvek rozvoj.
Zároveň však môžeme počuť hlasy konkrétnych firiem, že v prípade viacerých oblastí majú problém konkrétne pozície obsadiť. Tento zdanlivý paradox je výsledkom výrazného nesúladu medzi tým, aké pozície potrebujú firmy obsadiť, a tým, aké skúsenosti či zručnosti majú kandidáti, ktorí sú k dispozícii.
Súčasný svet je extrémne náročný na schopnosť firiem improvizovať a adaptovať na rýchlo sa meniace podmienky. Slovenské firmy sa však samy pokladajú za relatívne pripravené. Vykazujú totiž vyššiu mieru deklarovanej schopnosti zvládnuť krízy. Aktuálne riziká vnímajú a pracujú s nimi. Napríklad až 47 % z nich pri svojej činnosti zohľadňuje riziká vyplývajúce z možných obchodných vojen, pričom len 24 % toto riziko vôbec nezohľadňuje.

Zmeny, ktorým musia podniky v súčasnosti čeliť, sú často veľmi dynamické a je treba sa im rýchlo prispôsobovať. Situáciu komplikuje, že firmy sú často viazané nielen legislatívnymi reguláciami, ale aj množstvom interne definovaných procesov a postupov, ktoré často taktiež brzdia ich adaptabilitu.
Aj keď približne polovica slovenských zamestnávateľov vníma digitálnu transformáciu ako dôležitý faktor budúceho úspechu, v porovnaní napríklad s Českom je tento podiel nižší. Tento fakt naznačuje, že v prípade mnohých slovenských firiem je táto téma potlačená inými, akútnejšími existenčnými problémami. V roku 2026 je umelá inteligencia bežne využívaná väčšinou slovenských firiem (77 %). Skutočne systematicky však zavádza AI nástroje len 20 % z nich, 45 % poskytuje zamestnancom licencie alebo prístup k niektorým z nástrojov a 35 % podnikov sa obmedzuje na to, že zamestnancom v používaní umelej inteligencie nebráni, aj keď toto konanie aktívne nepodporuje.

Aj zamestnanci si už vo veľkej miere uvedomujú, že umelá inteligencia mení a bude meniť ich prácu. Merateľné dosahy sú však zatiaľ citeľné najmä na juniorských pozíciách, najvýraznejšie v oblasti IT. Ukazuje sa, že do budúcnosti môže byť rizikom príliš úzka špecializácia. Keďže nástup nových technológií výrazne mení potreby pracovného trhu, kľúčovou požiadavkou na kandidátov i zamestnancov sa stáva flexibilita a schopnosť adaptovať sa. Špecialistom, ktorí sa zameriavajú len na jednu konkrétnu oblasť, tak hrozí, že sa stanú väzňami vlastnej odbornosti.