
Zisťovali sme nielen to, aký rast miezd Slováci v roku 2026 predpokladajú, ale aj to, či ho považujú za dostatočný vzhľadom na vývoj svojej finančnej situácie. Keďže je pre množstvo zamestnávateľov každoročnou praxou zvyšovanie miezd k 1. januáru, v rámci nášho prieskumu JobsIndex sme sa pozreli aj na to, aké očakávania majú slovenskí zamestnanci v súvislosti so zmenou ich finančného ohodnotenia od začiatku roka.
Približne tretina zamestnancov (34 %) považuje za pravdepodobné, že sa im začiatkom roka 2026 zvýši mzda, ďalších 25 % to nevylučuje. Spolu tak ide takmer o 60 % zamestnancov. Najväčšia časť z nich, skoro polovica (45 %), očakáva nárast mzdy do 5 %. Rast nad 10 % očakáva len 16 % dopytovaných.

Najoptimistickejšou kategóriou zamestnancov v otázke zvyšovania platov sú technické biele goliere a zamestnanci v školstve a zdravotníctve, kde očakáva alebo nevylučuje rast mzdy až 71 % zamestnancov. Naopak, najpesimistickejšou skupinou sú ľudia pracujúci v službách a obchode, kde zmenu finančného ohodnotenia očakáva len 53 %.
Z tých, ktorí očakávajú nárast svojho platu, ho však za rozhodne alebo skôr dostatočný považuje len 40 %, zvyšných 60 % považuje takýto nárast za skôr alebo rozhodne nedostatočný.
Zároveň platí, že tí, ktorí očakávajú rast miezd do 5 %, sú s takouto mierou rastu väčšinovo nespokojní. Ich podiel dosahuje až 76 %, zatiaľ čo spokojných s takýmto rastom je len 24 % z nich.
Medzi tými, ktorí očakávajú rast nad 5 %, je situácia o niečo pozitívnejšia, prevládajú tu spokojní respondenti, ktorých je 55 %. Za nedostatočný považuje tento nárast 45 % dopytovaných.
Rast platu o 5 % sa tak dá považovať za určitú minimálnu akceptovateľnú mieru zvýšenia platu. Je to však len orientačná hranica, u nízkopríjmových zamestnancov je percento dostatočného nárastu príjmu o niečo vyššie, u niektorých lepšie zarábajúcich kategórií môže byť o niečo nižšie.
Napriek skutočnosti, že reálna mzda zaznamenáva už 2 roky po sebe kladné prírastky, finančná situácia slovenských zamestnancov sa nezlepšuje. Dokladujú to napríklad dáta o podiele ľudí ohrozených chudobou. Podľa posledných dostupných údajov dosiahol za rok 2024 ich počet 980-tisíc osôb (18,3 % slovenskej populácie). Je to najvyšší podiel od roku 2016, pričom stúpa už päť rokov v rade.
Ďalším indikátorom potvrdzujúcim nelichotivú situáciu je skutočnosť, že podľa najaktuálnejších dát z prieskumu JobsIndex si až 29 % slovenských zamestnancov nemôže dovoliť neočakávaný výdavok vo výške 540 eur.
A Slovensko si nevedie dobre ani v európskom porovnaní. V rebríčku ekvivalizovaných disponibilných príjmov v parite kúpnej sily sme na chvoste rebríčka krajín EÚ spolu s Maďarskom a Bulharskom. Situáciu okrem inflácie zhoršuje hlavne vysoké daňovo odvodové zaťaženie zamestnancov.
To, že ľudia na Slovensku majú príliš často problém vyžiť zo svojich príjmov, má viacero implikácií. Napríklad rozsah práce v nadčasoch alebo potrebu viacerých zamestnaní. Pravidelne v nadčasoch u nás pracuje až 45 % zamestnancov, ďalších 37 % občasne. Slovensko dokonca, vďaka silnému zastúpeniu priemyslu a trojzmenným prevádzkam, dlhodobo vedie európske rebríčky v podiele zamestnancov pracujúcich v noci a cez víkendy.
Aj tieto skutočnosti ukazujú, že dôležitosť finančného ohodnotenia neklesá, ale naopak stúpa. Dôsledkom zlej finančnej situácie zamestnancov je ich rastúca nespokojnosť a následne vyššia ochota meniť zamestnanie. Túto tendenciu môžeme pozorovať nielen v prieskume JobsIndex, ale aj v tvrdých dátach najväčšieho pracovného portálu. Zatiaľ čo v prieskumoch rastie najmä deklarovaná ochota k zmene, dáta z Profesia.sk ukazujú reálny nárast záujmu o obsadzované pracovné pozície. Priemerný počet reakcií na jednu ponuku na Profesia.sk dosiahol vlani hodnotu 29, čo predstavuje historické maximum. Až štvrtina pracujúcej populácie totižto vidí zmenu zamestnávateľa ako jedno z mála možných riešení svojej finančnej situácie.
Paradoxne práve nízka mzda je nielen dôvodom vyššej fluktuácie, ale zároveň aj určitou brzdou zmeny zamestnania. Nízke mzdy totižto neumožňujú zamestnancom tvorbu dostatočných finančných rezerv, bez ktorých majú obavy podstúpiť riziko spojené s výpovednou lehotou či skúšobnou dobou v novom zamestnaní. Obava z výpadku príjmu v prechodnom období ich tak drží v zamestnaní, v ktorom nie sú spokojní.