Spokojní a motivovaní zamestnanci? Aktuálne dáta ukazujú, že situácia sa zhoršuje
Najaktuálnejší prieskum JobsIndex z jari tohto roku medzi zamestnancami na Slovensku priniesol zaujímavé zistenia ohľadom výrazného prepadu spokojnosti zamestnancov. Skupina spokojných a motivovaných zamestnancov sa oproti poslednému sledovaniu pred pol rokom celkom signifikantne zmenšila, a to o päť percent. O dve percentá ubudlo aj ľudí, ktorí boli spokojní, hoci nemotivovaní. Aktuálne sa považuje za spokojných a súčasne motivovaných len 33 % slovenských zamestnancov.
Kam sa títo ľudia presunuli? Približne rovnaký počet skončil buď medzi nespokojnými a demotivovanými, alebo medzi tými, ktorí sú síce nespokojní, ale stále motivovaní. Táto druhá skupina je z pohľadu HR zo spomenutých tá menej bolestivá, lebo kým sú ľudia stále motivovaní niečo so svojou situáciou robiť, ešte to nie je úplne stratené.
Problém nastáva, keď nespokojnosť prerastie do rezignácie. Preto je pre HR prioritne dôležité ľudí, ktorí sa odpájajú od diania vo firme a necítia sa byť jej integrálnou a hodnotnou súčasťou, identifikovať, pochopiť príčiny ich nespokojnosti a aktívne s nimi pracovať.
Spokojných ubúda najviac v dvoch vekových skupinách
Ak sa pozrieme na zmeny v spokojnosti detailnejšie, môžeme si všimnúť zaujímavé skutočnosti. Z pohľadu veku sa najviac scvrkol podiel spokojných angažovaných zamestnancov v skupine tých najmladších kolegov a potom vo veku nad 55 rokov. Obe uvedené skupiny sú tie, ktoré čelia na súčasnom trhu práce veľkým výzvam. A zdá sa, že sa to prejavuje aj v ich vnímaní situácie.
Z pohľadu dĺžky trvania súčasného zamestnania zisťujeme, že veľmi zjednodušene existuje korelácia medzi dĺžkou pobytu vo firme a spokojnosťou. Najspokojnejší sú zamestnanci v kategórii do jedného roka a najmenej spokojní sú tí, ktorí sú súčasťou podniku už viac ako 10 rokov. Najväčšie prepady spokojnosti sme oproti poslednému meraniu zaznamenali u ľudí pracujúcich u jedného zamestnávateľa viac ako päť rokov.
Kedy vám nespokojní ľudia dajú výpoveď?
Zaujímavé zistenia ponúka aj pohľad na ukotvenie zamestnancov vo firme z perspektívy dĺžky ich zamestnania. Najmenej ukotvení a najviac ochotní meniť prácu sú zamestnanci do roka od ich nástupu. Aj v nasledujúcom období do približne troch rokov zamestnania ľudia stále zostávajú nadpriemerne aktívni a nemajú problém nespokojnosť prejaviť aj odchodom.
V období tri až päť rokov sa však už väčšinou prestávajú sťažovať a akceptujú stav s väčšou či menšou mierou akceptácie, prípadne rezignácie. Najväčšia nespokojnosť, ale zároveň aj najmenšia ochota s tým niečo robiť, panuje podľa našich zistení u zamestnancov medzi piatym a deviatym rokom zamestnania u jedného zamestnávateľa. U týchto a dlhšie pracujúcich ľudí platí, že čím dlhšie sú vo firme, tým menej sú schopní z nej odísť. Chýba im aktuálna praktická skúsenosť so zmenou práce, majú z nej obavy a zároveň už často prichádzajú do vyššieho veku a narážajú na diskrimináciu.
Prekvapí vás, kto je najspokojnejší
Veľmi zaujímavý je pohľad na rozdiely v spokojnosti medzi typmi vykonávanej práce. Tu všetky kategórie zaznamenávajú väčšie či menšie prepady – až na jednu. A to sú ľudia pracujúci v školstve a zdravotníctve. Táto kategória naopak zaznamenala výrazný nárast spokojnosti v čase a sem patriaci zamestnanci sa aktuálne stali najspokojnejšou časťou slovenskej pracujúcej populácie.
Najväčšie prepady sme naopak zaznamenali v kategóriách vyšších a nižších bielych golierov a v kategórii ľudí pracujúcich v službách a obchode.
Vnímanie zamestnancov sa prepisuje aj do hodnotenia firiem
Firmám sa zatiaľ relatívne darí, a tak pri objektívnych kritériách typu „firme sa na trhu darí, je úspešná“ hodnotia zamestnanci svojich zamestnávateľov o niečo lepšie. Avšak pri subjektívnych parametroch týkajúcich sa ich samotných sú už zamestnanci kritickejší.
Zlú náladu je možné vidieť hlavne v podobe trendov. V podstate všetky hodnotené výroky oproti poslednému obdobiu klesali. Najviac však pri osobných hodnoteniach „celková spokojnosť so zamestnávateľom“, „uchádzal by som sa o zamestnanie znovu“, alebo „odporučil by som súčasného zamestnávateľa“.
Robiť niečo navyše? A prečo?
Celková spokojnosť, motivácia, ako sa ľuďom darí, sa prepisuje aj do ochoty robiť niečo navyše. To je fenomén tzv. quiet quittingu a aj tu môžeme oproti poslednej vlne prieskumu sledovať určité zhoršenie.
O niečo pozitívnejšie vyznieva sledovanie Indexu angažovanosti. Aj keď aj tu je možné sledovať určitý pokles, nie je natoľko výrazný. Vo všeobecnosti ani tak neklesá miera, ako často pracujú nad rámec svojich povinností, ale vidíme mierny pokles v miere vnímania dôležitosti budúceho úspechu firmy pre osobný a kariérny život zamestnanca.
Nenechajte motor firmy zadrieť
Vráťme sa k prirovnaniu na začiatku článku. Keď sú ľudia vo firme spokojní a pracujú s plným nasadením, odrazí sa to na lepšej výkonnosti, produktivite, iniciatíve, jednoducho firma pracuje ako dobre namazaný stroj. Ak tomu tak nie je, stroj sa zasekáva a nefunguje optimálne.
Zhoršujúce sa trendy v oblasti spokojnosti a motivácie zamestnancov predstavujú pre firmy potenciálne riziko, ktoré by nemali podceňovať. Ak sa nálady medzi zamestnancami budú naďalej zhoršovať, môže to mať vážne dôsledky na produktivitu a celkovú prosperitu podniku. Firmy by mali konať a aktívne pristupovať k hľadaniu riešení, ako tieto negatívne tendencie zvrátiť a zlepšiť vnímanie zamestnancov.
Prečítajte si viac
10 najčastejších dôvodov nespokojnosti v práci. Negatívnymi pocitmi to začína, odchodom z firmy končí
Petra Hrušková: Ako mať spokojných ľudí v práci? Zrušte zombie projekty a netrestajte za chyby
Až 43 % zamestnancov v práci nechce robiť nič navyše. Quiet quitting na Slovensku silnie
