
Menštruácia zostáva na mnohých pracoviskách témou, s ktorou si nevieme rady. Prieskumy pritom ukazujú, že jej príznaky môžu časti žien citeľne skomplikovať pracovný deň. Témou pokračujeme v seriáli O čom sa v práci nehovorí (ale malo by sa). Otvorene sa v ňom venujeme veciam, ktoré sú na pracoviskách citlivé, prehliadané alebo bagatelizované.
Menštruácia v práci v číslach
Zdroje: BMJ Open, Digital Health
Rozsiahla holandská štúdia publikovaná v BMJ Open ukázala, že menštruačné ťažkosti sa do pracovného či študijného života premietajú aj bez absencie. Väčšina žien totiž do práce príde, no fungovanie ich stojí viac energie a môže sa prejaviť aj nižšou produktivitou.

V americkej štúdii patrili medzi najčastejšie príznaky únava (87 %) a kŕče či bolesti (86 %). Účastníčky však počas menštruačnej fázy hodnotili horšie aj svoju koncentráciu, energiu, náladu a pracovnú efektivitu. Čím výraznejšie boli príznaky, tým negatívnejšie vnímali svoju produktivitu.
U niektorých žien môžu byť bolesti výrazne silnejšie aj v súvislosti s ochoreniami. Príkladom je endometrióza, o ktorej veľká časť žien ani netuší, práve pre tabu spojené s menštruáciou či zľahčovanie a spochybňovanie prežívaných bolestí zo strany okolia, vrátane lekárov.

Takmer polovica žien sa podľa ďalšej americkej štúdie necítila slobodne hovoriť o menštruačných ťažkostiach so svojím nadriadeným. V našich končinách nemusíme mať ilúzie o lepších podmienkach: stačí si prečítať diskusie pod článkami o navrhovanom menštruačnom voľne.
Priekopníkom je Španielsko, ktoré toto voľno zaviedlo v roku 2023 pre ženy s lekárom potvrdenými závažnými ťažkosťami. O dva roky neskôr sa pridalo Portugalsko. U nás sa o podobnej možnosti zatiaľ iba diskutuje. Zaznievajú pritom argumenty o pozitívnej diskriminácii či obavy, že by firmy mohli pri nábore preferovať mužov.

Ani v Španielsku sa však menštruačné voľno nevyužíva vo veľkej miere. Jedným z dôvodov môže byť aj samotné tabu okolo menštruácie. Mlčanie o menštruácii sa podľa psychologičky Moniky Kohoutkovej z platformy Hedepy spája najmä s rodovými stereotypmi. Menštruácia je stále vnímaná ako „ženská záležitosť“, ktorá do profesionálneho priestoru nepatrí. Ženy sa preto môžu obávať, že zmienka o bolesti či potrebe flexibility spochybní ich profesionalitu alebo vyvolá zľahčovanie, vtipkovanie či nevyžiadané rady. Svoje robí aj kultúra výkonu a kontroly.
Ženy podľa odborníčky často nevedia, ako tému otvoriť vecne a citlivo. Mlčanie potom vyzerá ako neutralita, ale v skutočnosti udržuje normu skrývania. Dlhodobá tabuizácia môže posilňovať hanbu, úzkosť či pocit nedostatočnosti. Problémom je aj hypervigilancia: žena spotrebúva časť mentálnej energie na to, aby kontrolovala prejavy menštruácie a okolie si nič nevšimlo, namiesto toho, aby ju venovala práci.
Ženy pritom nepotrebujú svoju menštruáciu v práci rozoberať. Podľa Moniky Kohoutkovej chcú najmä základný rešpekt bez zľahčovania a možnosť prispôsobiť režim, keď sú príznaky výrazné.
Pracovisko môže ponúknuť:
Každá žena prežíva menštruáciu inak a nie všetky potrebujú úpravu pracovného režimu. „Psychologicky zdravé prostredie neznamená osobitné zaobchádzanie ani predpoklad zníženej výkonnosti. Znamená možnosť voľby a dôvernej, nestigmatizujúcej dohody,“ hovorí Monika Kohoutková. Nejde totiž len o menštruáciu, ale o širší princíp: telesné a zdravotné potreby ľudí nemajú byť dôvodom na pochybnosti o ich profesionalite.