Slovenský trh práce čelí výzvam: Čo ukazujú najnovšie dáta?
Jedným z najdôležitejších sledovaných ukazovateľov je zamestnanosť v slovenskom hospodárstve. Tá už druhý štvrťrok po sebe klesá, najviac v stavebníctve, ale klesá aj zamestnanosť v priemysle a obchode. Zastavil sa aj pokles nezamestnanosti – tá posledné tri štvrťroky veľmi mierne narastá, z historického minima 5,2 na 5,4 %. Problémom tiež zostáva vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej slovenskej nezamestnanosti. Títo stále tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých ľudí bez práce, ich podiel dosahuje až 3,5 % z celkovej pracovnej sily. Alarmujúca je tiež nezamestnanosť v krajoch na východe krajiny, ktorá dlhodobo výrazne presahuje priemerné hodnoty.
Zároveň na Slovensku výrazne rastie cena práce. Hodinové náklady práce sú aktuálne tretie najvyššie spomedzi krajín strednej a východnej Európy a dosahujú v priemere 18,50 eur na hodinu. Paradoxne, pri príjmoch na osobu je Slovensko spolu s Maďarskom na chvoste EÚ. Máme jednu z najdrahších pracovných síl v regióne, ale kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu a ďalším nepriaznivým faktorom, s veľmi nízkou kúpnou silou.
Spokojní a motivovaní zamestnanci sú čoraz zriedkavejší
Pozitívne sa v poslednom období nevyvíjala ani spokojnosť ľudí s ich prácou. Podľa prieskumu medzi zamestnancami JobsIndex, ktorý pravidelne vykonáva spoločnosť Alma Career, podiel spokojných a motivovaných ľudí vo firmách opäť mierne klesol. Aktuálne tvorí len približne tretinu (34 %) zamestnancov. Taktiež už dva roky klesá podiel všetkých motivovaných zamestnancov a v čerstvej vlne prieskumu dosahuje najnižšiu hodnotu nameranú počas doby meraní, a to len 50%.
Spokojnosť a motiváciu veľmi silne ťahá smerom nadol práve finančné ohodnotenie, aj preto pokles spokojnosti koreluje so zhoršeným hospodárením zamestnancov. Pri detailnejšom pohľade na to, čo reálne najviac ovplyvňuje spokojnosť a fluktuáciu, nám ako kľúčové faktory vystupujú najmä výška miezd a vnímaná férovosť odmeňovania.
Určitú úlohu a čiastočnú kompenzáciu horších finančných podmienok môžu zohrávať mäkšie faktory, ako sú správanie nadriadených, lepšia spätná väzba, pochvala, zlepšenia v oblasti pracovného prostredia, pracovného vybavenia a podobne.
Situácia zamestnancov sa ďalej zhoršuje
Rastúca nespokojnosť teda priamo súvisí so zhoršujúcou sa finančnou situáciou. Naďalej stúpa podiel ľudí ohrozených chudobou, ich počet sa na Slovensku blíži k hranici milióna osôb (980-tisíc), čo predstavuje 18,3 % tuzemskej populácie, pričom medziročne pribudlo v tejto kategórii skoro 40-tisíc ľudí. Najvyšší podiel takýchto ľudí je v Prešovskom kraji, a to až 38 %.
Pri zmene mzdy sú však Slováci v očakávaniach realistickí. Rast mzdy od začiatku roku 2026 očakáva približne 58 %, z nich skoro polovica (45 %) očakáva rast do 5 %, skoro tretina (31 %) v rozsahu 5,1 – 10 %, 16 % očakáva rast vyšší ako 10,1 % a 8 % nevie posúdiť.
Inou otázkou je, ako vnímajú tento rast. Z tých, ktorí očakávajú nárast do 5 %, považuje toto zvýšenie za dostatočné len 24 %, až 76 % považuje tento nárast za nedostatočný. O niečo lepšia je situácia v skupine tých, ktorí očakávajú nárast o viac ako 5 %, kde rast za dostatočný považuje 55 % a za nedostatočný 45 % dopytovaných.
Práve kvôli zhoršujúcemu sa finančnému zdraviu slovenských domácností je možné vidieť aj zvýšený tlak na rast platov. Jeho nenaplnenie sa prejavuje do rastúcej frustrácie a nespokojnosti. Docenenie zamestnancov, vrátane veľmi dôležitého finančného ohodnotenia, ako aj vyrovnanejší, partnerský prístup k ľuďom v tímoch, je kľúčom k priebežnému zvyšovaniu spokojnosti, angažovanosti aj výkonnosti.
Unikátne dáta o AI v slovenských firmách
Jednou z najzaujímavejších častí aktuálnych Dátových raňajok sú unikátne dáta týkajúce sa digitálnej transformácie slovenského pracovného trhu. Poskytujú prvé relevantné informácie o používaní umelej inteligencie slovenskými zamestnancami ako v práci, tak aj v domácnosti.
Z nich sa môžeme dozvedieť, že aktuálne na Slovensku generatívnu AI využíva pri práci 27 % zamestnancov – 7% pravidelne a 20 % občasne. Ďalších 18 % ju síce zatiaľ nevyužíva, ale jej využívanie zvažuje, a zostávajúcich skoro 56 % ju nevyužíva ani nezvažuje využívať.
Až štvrtina zamestnancov pracuje vo firmách, ktoré využívanie umelej inteligencie v práci nejakým spôsobom podporujú. Len 5 % ľudí prácu s umelou inteligenciou ich zamestnávateľ vyslovene zakazuje. Ďalších 22 % zamestnancov pôsobí vo firmách, kde skôr nie je podporovaná. A zamestnávatelia zostávajúci takmer polovice (47 %) majú k využívaniu AI neutrálny postoj.
Pri vnímaní umelej inteligencie je vidieť určité obavy. Najviac sa slovenské firmy podľa hodnotenia svojich zamestnancov obávajú zneužitia AI (32 %), typicky z pohľadu bezpečnosti dát, druhou najpočetnejšou obavou je nedôvera vo správnosť a spoľahlivosť výstupov.
