Využívame na Slovensku ľudský potenciál naplno?

9. 9. 20251 minúta čítania

Keďže zažívame historicky unikátnu situáciu s nízkou nezamestnanosťou, mohlo by sa zdať, že náš ľudský potenciál využívame v maximálnej možnej miere. Avšak pohľad na iné ukazovatele nám hovorí, že skutočnosť je komplikovanejšia.

Celková zamestnanosť na Slovensku je mierne nad úrovňou európskeho priemeru a o tri až štyri percentá nižšia ako napríklad v Nemecku či v Čechách. Tým pádom aj podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva je na Slovensku len mierne nadpriemerný.

Tieto ukazovatele nám indikujú, že Slovensko nevyužíva svoj ľudský kapitál naplno. Zároveň to znamená, že rezervy neležia ani tak v boji s nezamestnanosťou, ale skôr v lepšom zapojení niektorých skupín ekonomicky neaktívneho obyvateľstva. Kto sú títo ľudia?

rodičia na rodičovskej dovolenke, opatrovatelia rodinných príslušníkov,
časť vysokoškolských študentov,
seniori, ktorí by ešte mohli pracovať, ale už nepracujú, predčasní dôchodcovia,
dlhodobo chorí,
zdravotne znevýhodnení,
dlhodobo nezamestnaní, ktorí si už aktívne nehľadajú prácu,
dobrovoľne nezamestnaní,
časť ľudí pracujúcich dlhodobo v zahraničí.

Kde sa nachádzajú rezervy a čo sú nevyužité príležitosti?

Potrebujeme znížiť regionálne rozdiely

Bohužiaľ, stále u nás pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely v zamestnanosti. Kým rozdiel medzi krajom s najnižšou (Bratislavský – 3,09 %) a najvyššou nezamestnanosťou (Prešovský – 7,94 %) nevyzerá už tak priepastne, ukazovateľ zamestnanosti ponúka úplne iný obraz. V Bratislavskom kraji je zamestnanosť na úrovni 85,6 %, ale v Banskobystrickom je len 77,3 % a v Prešovskom a Košickom kraji dokonca iba 73, resp. 73,8 %. A práve tieto tri kraje predstavujú najväčšiu výzvu pri využití potenciálu ich obyvateľov.

Zároveň práve tieto kraje trápi výrazná migrácia a to či už v rámci štátu alebo aj do zahraničia. To ešte viac prehlbuje nerovnováhy a zároveň obmedzuje potenciál ich rastu do budúcnosti. Odchádzajú totižto hlavne tí kvalifikovanejší, ktorí nemajú problém presťahovať sa za prácou.

Cesta k zamestnávaniu marginalizovaných skupín

Nezamestnanosť marginalizovaných skupín a regionálne rozdiely sú čiastočne spojené nádoby. Totižto práve okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti sú často okresy s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva. Zapojenie, resp. integrovanie týchto osôb môže pomôcť nielen regiónom, ale v prvom rade týmto ľuďom.

Zamestnávajú „nezamestnateľných“ a funguje to

Kriticky dôležité v týchto komunitách je:

sústrediť sa pri mladých ľuďoch na lepší prístup k vzdelávaniu, napríklad vo forme duálneho vzdelávania,
pri starších na možnosti rekvalifikácie a odstránenie sociálnych bariér,
venovať špeciálnu pozornosť fenoménu dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je v tejto skupine obyvateľstva zvlášť prítomná.

Veľa ľudí unavuje dochádzanie, preto hľadajú ponuky blízko domova. Predstavte sa im v aplikácii Práca za rohom a ulovte ľudí priamo zo susedstva.

Ako na lepšie zapojenie rodičov

Slovensko patrí medzi najštedrejšie krajiny v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky. Zároveň je však aj najmenej štedré vo výške finančnej podpory počas tejto doby. Rodičia zostávajú s deťmi doma v európskom kontexte nadpriemerne dlho. Ich návratu do pracovného procesu neprospieva ani pretrvávajúci problém s umiestnením detí v predškolských zariadeniach. A tiež aj nie pozitívne naladenie pracovného trhu k takýmto ľuďom sťažuje ich opätovné začlenenie do práce.

Väčšiemu zapojeniu žien, resp. rodičov by určite pomohlo aj vyššie využívanie skrátených a flexibilných úväzkov a práce z domu. Tie by často mohli byť riešením umožňujúcim a uľahčujúcim starostlivosť o deti.

Slovensko má v európskom porovnaní jeden z najmenších podielov čiastočných úväzkov. Na skrátený úväzok pracuje len niečo viac ako 5 % žien a 2 % mužov.
Úplným premiantom v tomto smere je Holandsko, kde pracuje na nejakú formu čiastočného úväzku až 60 % žien a 15 % mužov.
Veľmi časté sú však aj v Nemecku a Rakúsku.
Podrobné informácie nájdete v prezentácii z Dátového drinku Alma Career. Stiahnite si dáta zdarma.

A čo ľudia so zdravotným znevýhodnením?

V ich zamestnávaní má Slovensko veľké rezervy. O tom, že týchto ľudí nie je málo, svedčí aj fakt, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny evidoval v minulom roku viac ako 15-tisíc uchádzačov o prácu z tejto kategórie. Ľudia so zdravotným znevýhodnením sa pri hľadaní zamestnania často stretávajú nielen s predsudkami a rôznymi bariérami, ale aj s nedostatočnou podporou.

Jeden z projektov, ktoré sa snažia veci meniť k lepšiemu, je Profesia Lab. Jeho cieľom je vytvoriť priestor na spoluprácu medzi zamestnávateľmi, komunitnými partnermi, školami a HR & kariérnymi poradcami. Keďže pracovné skúsenosti sú pri uchádzaní sa o zamestnanie na Slovensku najčastejšou požiadavkou, projekt sa zameriava najmä na sprostredkovanie stáží a tréningov. Vydal tiež komplexného sprievodcu pre HR profesionálov, zamestnávateľov a komunitných partnerov, v ktorom nájdete konkrétne kroky, ako čo najlepšie zapojiť ľudí so zdravotným znevýhodnením do pracovného procesu. Stiahnite si v PDF zadarmo.

Zastavenie odlivu ľudí, zvlášť mladých

Slovensko má vysoký počet ľudí, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia. Viac ako 100-tisíc pracuje ako pendleri, avšak ešte väčší je počet tých, ktorí opúšťajú Slovensko kvôli práci na dlhší časový úsek. Odhadovaný celkový počet ľudí pracujúcich v zahraničí sa v nadväznosti na použitý zdroj dát a metodiku analýz výrazne líši, odhady sa pohybujú v rozmedzí 200 až 300-tisíc.

Ešte väčším problémom je však odchod mladých ľudí za štúdiom. Až pätina slovenských vysokoškolákov aktuálne študuje v zahraničí. To by samo o sebe nebolo problémom, ak by sa po skončení štúdia vrátili na Slovensko. Avšak realita je taká, že domov sa vráti len približne 40 %. Slovensko tak stráca nielen pracovné sily, ale aj ich potenciál, talent a schopnosti.

Dnes už nestačí čakať, kým sa vám kandidáti ozvú na vašu ponuku. Treba ich proaktívne oslovovať tam, kde sa pravidelne nachádzajú – na sociálnych sieťach. Moderné nástroje, ako je platforma Nelisa, vám pomôžu nielen s prípravou a realizáciou online náborových kampaní, ale aj s cielením na pasívnych kandidátov, optimalizáciou rozpočtu či meraním efektivity celého procesu.

Mrháme potenciálom starších zamestnancov

Ľudia po päťdesiatke či dokonca aj v mladšom veku sú často automaticky prehliadaní a odsúvaní na okraj pracovného trhu, akoby už nemali čo ponúknuť. Pritom starší pracovníci často:

majú dlhoročné skúsenosti,
nazbierali odborné znalosti,
ponúkajú overenú stabilitu.

Pre týchto ľudí je v realite často problematická akákoľvek zmena zamestnania a v podstate nemožná je zmena odboru, resp. špecializácie. O podpore age manažmentu, dostatku príležitostí na vzdelávanie alebo rekvalifikáciu ani nehovoriac.

Výsledkom je napríklad aj zvýšený počet odchodov do predčasných dôchodkov v poslednom období. Namiesto toho, aby sa naplno využil potenciál týchto ľudí, sú naopak vnímaní ako menej flexibilní či technologicky menej zdatní, čo však často neodráža realitu. V mnohých odvetviach sú práve starší zamestnanci nositeľmi know-how a môžu byť skvelými mentormi pre mladšie generácie. Do tejto kategórie sa aktuálne dostávajú aj tzv. husákove deti. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj bude udržanie tejto populačne výnimočne silnej generácie na trhu práce už o pár rokov veľmi naliehavé. Netreba zabúdať ani na to, že v súčasnosti platný vek odchodu do dôchodku bude neudržateľný. V Západnej Európe sa štandardom pre odchod do dôchodku stáva vek 67 rokov.

Nutná je flexibilita trhu práce a pracovnej sily

Optimálne využitie potenciálu ľudí je možné len vtedy, ak je pracovný trh dostatočne pružný, čo je jedno zo slabých miest slovenského trhu práce. Jeho stav nepriamo ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov, od nastavenia vzdelávacieho systému, legislatívy až po nastavenie firemných politík. Nízka pružnosť na trhu práce znamená, že pracovné sily sa nealokujú optimálne. Ideálne využitie potenciálu ľudí, ich schopností a zručností je a bude do budúcnosti kľúčové v udržaní konkurencieschopnosti firiem.