
V rámci Európskej únie patria Slovensko aj Česko dlhodobo medzi krajiny s najvyššou spotrebou alkoholu. Podľa posledných medzinárodných dát dospelý človek na Slovensku ročne skonzumuje v priemere okolo 10 litrov čistého alkoholu, v Česku dokonca viac než 11 litrov. Je to výrazne nad európskym priemerom.
Napriek týmto číslam sa o alkoholizme ako spoločenskom či pracovnom probléme hovorí len zriedka. V mnohých firmách často ľudia tento jav ticho prehliadajú, považujú ho za súkromie jednotlivca, prípadne ho ani nevnímajú ako problém, pokým nevyústi do otvoreného zlyhania.
Témou pokračujeme v seriáli O čom sa v práci nehovorí. Otvorene sa v ňom zhovárame o problémoch, ktoré sú na pracoviskách aj v spoločnosti tabuizované, opomínané a bagatelizovaná. Klikněte si pro odběr.
Funkčný alkoholik je človek, ktorý navonok pôsobí vyrovnane, produktívne a často až nadpriemerne výkonne, no zároveň zápasí so závislosťou, ktorú okolie vôbec nevidí.
Ide o typ ľudí, ktorí si dokážu dlhodobo plniť pracovné aj rodinné povinnosti, chodia načas, prinášajú výsledky, niekedy sú dokonca najspoľahlivejšími členmi tímu. A práve alkohol používajú ako svoj „coping mechanizmus“ – spôsob, akým sa vyrovnávajú so stresom, záťažou alebo nepríjemnými emóciami.
Závislosť títo ľudia kryjú pomocou vysokej miery sebakontroly a rutiny: presne vedia, koľko si môžu dovoliť vypiť, kedy a ako rýchlo zvládnu nazbierané promile „spáliť“. Takýto alkoholizmus preto nevyzerá ako klasický obraz človeka na dne. Je to skôr život v dvoch režimoch.
„Funkčný alkoholik je teda niekto, kto vie fungovať v živote, chodí do práce, platí účty a podobne. Takíto ľudia zvyčajne nevnímajú seba a svoje pitie ako problém, “ vysvetľuje terapeutka Mária Vlkovičová z online psychoterapeutickej platformy Hedepy. Až keď sa stane niečo, čo túto funkčnosť naruší, vtedy niektorí vyhľadajú odbornú pomoc, alebo ich k tomu prinúti napríklad súd alebo zamestnávateľ. „ Ak sa však človek nerozhodne liečiť sám, liečba býva zvyčajne neúspešná. Funkčný alkoholik nemusí byť pod vplyvom alkoholu v práci, môže piť až po práci, prípadne počas víkendov,“ popisuje terapeutka.

V mnohých firmách existuje tichá tolerancia alkoholu, ktorá sa berie ako prirodzená súčasť firemného života. Neškodný drink po práci, fľaša pri oslave úspechu či „pohárik“ na teambuildingu sa časom stanú zaužívanými rituálmi, ktoré nikto nespochybňuje. V slovenskom a českom prostredí sa navyše očakávanie alkoholu na firemných akciách stalo takmer automatickým – zamestnanci rátajú s tým, že oslava, večierok či teambuilding bez alkoholu je neúplný alebo nudný.
Práve táto normalizácia pitia vytvára kultúru, v ktorej sa skryté problémy ľahko maskujú – a kde ani HR, ani kolegovia nevnímajú prvé varovné signály, pretože pitie je jednoducho „bežná súčasť spoločenského života“. V takomto prostredí sa o závislosti hovorí ťažko; ľudia nechcú pôsobiť ako precitlivelí, boja sa odsúdenia a firma sa tak môže nevedomky stať miestom, kde sa problémy dlhodobo prehliadajú.

Skrytý alkoholizmus sa u pracovníka často prejavuje nenápadne – nie dramatickými výbuchmi, ale drobnými zmenami v správaní, ktoré sa ľahko pripíšu únave, preťaženiu či osobným starostiam. „Varovné signály môžu byť častá náhla absencia, napríklad v pondelky. Ak je niekto pod vplyvom alkoholu v práci, objaví sa znížená výkonnosť, alkoholový zápach z tela, z dychu zamestnanca,“ hovorí terapeutka Mária Vlkovičová.
Ak si kolektív či vedenie nevšimne, že má v tíme funkčného alkoholika, problém môže postupne prerásť do vážnejších následkov. Zamestnanec môže začať strácať kontrolu nad udržiavanou rovnováhou medzi výkonom a závislosťou, čo vedie k častejším chybám, zhoršeniu rozhodovania či výpadkom koncentrácie. V tímoch, kde sa na takého človeka spoliehajú, to môže spustiť dominový efekt – narušenú dôveru, preťaženie kolegov, konflikty či pokles celkového výkonu.

Zároveň je dlhodobé fungovanie na hrane pre samotného zamestnanca extrémne vyčerpávajúce: žiť v režime kontroly, skrývania a tlaku vedie nielen k prehlbovaniu závislosti, ale aj k vyhoreniu, úzkostiam či kolapsu, ktorý sa môže prejaviť náhle a pre firmu nečakane. Ignorovanie signálov preto neubližuje len človeku, ale aj celému tímu a kultúre vo firme.
Úlohou HR a manažérov nie je okamžite diagnostikovať závislosť, ale všimnúť si, že sa niečo deje – a neprehliadať to ako „náhodu“ alebo „vtipnú historku“. Dôležité je pristupovať k situácii citlivo, bez obviňovania či ponižovania, a zároveň mať na pamäti zodpovednosť voči tímu, bezpečnosti aj samotnému zamestnancovi.
Odborníčka na duševné zdravie Mária Vlkovičová z Hedepy hovorí, že v tomto prípade nemá zmysel vynechať alkoholické nápoje z firemných akcií. „Prevencia proti funkčnému alkoholizmu je nepreťažovať zamestnancov, vytvárať prostredie na zdravú psychohygienu, podporovať spokojnosť a pohodu zamestnancov,“ dodáva.
Ak teda máte podozrenie na funkčný alkoholizmus, nehľadajte „dôkaz“, ale všímajte si opakujúce sa signály či zmeny v správaní. Zvoľte dôverný rozhovor, v ktorom bez výčitiek pomenujte konkrétne dopady na prácu (absencia, chyby, kolísanie výkonu) a dajte najavo, že vám ide o zdravie človeka aj bezpečie tímu. HR ale nemá suplovať terapiu: ponúknite podporu v rámci firemných možností a nasmerujte kolegu na odbornú pomoc (psychológa, adiktológa, terapeuta, prípadne špecializované zariadenia), ideálne s kontaktmi a informáciami, ako služby využiť. Súčasne pripomeňte, že pomoc je dobrovoľná, a nastavte ďalšie kroky tak, aby boli férové, diskrétne a v súlade s internými pravidlami.