Slovenská populácia starne a ubúda ľudí v produktívnom veku. Už dnes je medzi slovenskými pracujúcimi podľa Štatistického úradu SR najsilnejšia veková skupina od 35 do 54 rokov. A s blížiacim sa odchodom veľmi početnej generácie Husákových detí do dôchodku budú musieť firmy nájsť spôsob, ako v práci udržať ľudí do čo najvyššieho veku. A tým pádom bude čoraz dôležitejšia téma zdravia zamestnancov.
Pohľad do celoeurópskych dát tiež neponúka pre Slovensko veľmi optimistický obrázok. Eurostat v roku 2022 skúmal, koľko rokov sa ľudia dožívajú v zdraví. Alebo bez chorôb, ktoré výrazne obmedzujú ich fungovanie. A Slovensko zostalo výrazne pod priemerom EÚ. Ľudia u nás žijú v zdraví priemerne 57,3 roka.
V Únii je to 62,6 roka, v susednom Česku sa na rozdiel od nás blížia k európskemu priemeru vekom 61,8. Pritom premianti z Malty dokážu v zdraví osláviť aj sedemdesiatku.
Zároveň sa na Slovensku predlžuje priemerná dĺžka pracovného života. Za posledné desaťročie o 2,7 roka na 35,7 odpracovaných rokov. A bude sa predlžovať ešte viac so zvyšujúcim sa vekom odchodu do dôchodku. Hoci patríme medzi krajiny s nižšou dĺžkou pracovného života, postupne doháňame aj vyspelé krajiny ako Švédsko alebo Švajčiarsko, kde sa pracuje viac než 40 rokov. Pracovný trh by ale potreboval, aby sa adekvátne predĺžila aj doba života v zdraví.
Ako sa problémy so zdravím prejavujú na pracovnom výkone? Jedna vec je tzv. absentizmus. Za prvý polrok 2024 u nás bolo ohlásených takmer 454-tisíc prípadov práceneschopnosti, pričom v skupine zamestnancov sa maródovalo priemerne okolo 43 dní. Najkratšie péenky pritom Sociálna poisťovňa evidovala v Bratislavskom kraji, kde ľudia maródovali v priemere necelých 34 dní. Naopak, v Prešovskom kraji to bolo priemerne až takmer 54 dní.
Ešte oveľa vyššie náklady však firmám spôsobuje tzv. prezentizmus. Teda doba, počas ktorej sa zamestnanec v pracovnom čase svojej práci nevenuje naplno alebo ju vykonáva neefektívne. Kým u zdravého a v základných aspektoch zamestnania spokojného človeka je to zhruba 15 – 20 % neefektívne využitého pracovného času, u ľudí so zdravotnými problémami (alebo s inými ťažkosťami v práci) až 40 %, v naozaj závažných prípadoch aj výrazne cez 50 %.
Môže to viesť k zlým rozhodnutiam a v krajnom prípade aj k úrazom, alebo dokonca úmrtiam spôsobeným nesústredením.
Odpoveď je jednoduchá: pomôcť zamestnancom predchádzať zdravotným problémom. Na zdraví sa totiž podľa rôznych výskumov najviac odráža individuálne správanie. Viac ako genetika, sociálne zázemie alebo životné prostredie.
Firmám sa prevencia určite oplatí.
Práve v prevencii pritom rozhodne neexcelujeme. Podľa štúdie Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2023 bola u nás v roku 2020 úmrtnosť na príčiny, ktorým sa dá predísť a sú liečiteľné, o 60 % vyššia, než je priemer EÚ.
Medzi najväčšie rizikové zdravotné faktory patria na Slovensku podľa spomínanej štúdie zlé stravovacie návyky, fajčenie, znečistenie ovzdušia, alkohol a nízka fyzická aktivita. V oblasti stravovacích návykov sme na tom o dosť horšie než priemer EÚ. Vyplývajú z toho aj možné preventívne opatrenia: