Spokojnosť v práci a negatívne pocity zamestnancov sú prepojené nádoby
Začnime ale pozitívnou správou. Podľa najväčšieho prieskumu medzi slovenskými zamestnancami JobsIndex sa zastavil pokles celkovej spokojnosti pozorovaný v minulých polrokoch. Oproti poslednému meraniu počet spokojných zamestnancov mierne narástol, a to z historického minima vo výške 38 % na aktuálnych 41 %.
Motivácia zamestnancov však naďalej klesá a zaznamenala dokonca najnižšiu hodnotu za celé obdobie doterajších meraní. Na jeseň 2025 sa v práci cítila motivovane len polovica slovenských zamestnancov.
Frustrovaní, ale angažovaní
Zaujímavým zistením je, že napriek relatívne vysokej miere nespokojnosti sú zamestnanci k svojim zamestnávateľom stále pomerne pozitívne naladení. Takmer dve tretiny (65 %) oceňujú úspešnosť svojej firmy na trhu, 55 % kladne hodnotí pracovnú atmosféru a 53 % tvrdí, že sú celkovo so svojím zamestnávateľom spokojní. Zároveň by polovica opýtaných bola ochotná svojho súčasného zamestnávateľa odporučiť (50 %) a takmer rovnako veľký podiel (49 %) vyhlásil, že je na svojho zamestnávateľa hrdý.
Pozitívny vzťah k zamestnávateľovi potvrdzujú aj dlhodobo relatívne vyššie čísla zamestnaneckej angažovanosti. Napriek určitej frustrácii sledujeme pri oboch meraných ukazovateľoch dlhodobo vyrovnané výsledky, či už ide o ochotu pracovať nad rámec povinností, kde je takto ochotných 60 % zamestnancov, alebo o záujem o budúci úspech firmy, s ktorým sa úplne či skôr stotožňuje až 63 % pracovníkov.
Neférovosť demotivuje
Prístup zamestnávateľov však nie je vždy z pohľadu zamestnancov ideálny a pocity neférového zaobchádzania zďaleka nie sú ojedinelé. Opakovaný nefér prístup zo strany zamestnávateľa zažíva až 19 % zamestnancov, ďalších 22 % sa s ním v poslednej dobe stretlo, no považujú ho skôr za výnimočnú udalosť. Práve pri tomto ukazovateli možno vypozorovať mimoriadne silnú súvislosť s frustráciou a rezignáciou v práci. Medzi ľuďmi, ktorí takéto správanie zažili alebo zažívajú, môžeme nájsť väčšinu (spolu 58 %) nespokojných a nemotivovaných zamestnancov.
Dôležité je spomenúť, že za nefér zamestnanci nepovažujú nastavenie pracovného režimu či pracovných podmienok, ale skôr nerešpektovanie určitých osobných hraníc, napríklad zasahovanie do súkromného času, príliš tvrdý, necitlivý alebo reštriktívny prístup. U časti zamestnávateľov stále zohráva negatívnu úlohu aj nízka miera dôvery a obavy z prílišnej samostatnosti zamestnancov.
Najčastejšie negatívne pocity v práci
Základným zistením v oblasti konkrétnych negatívnych pocitov je, že s niektorým z nich sa v práci stretáva čoraz väčší podiel zamestnancov. V aktuálnom prieskume JobsIndex sa s nejakým negatívnym pocitom stretlo až 84 % z nich, pričom v predchádzajúcich meraniach sa tento údaj väčšinou pohyboval na úrovni približne troch štvrtín dopytovaných.
7 najčastejších negatívnych pocitov,
ktoré zažívajú zamestnanci v SR
54 % Mám nižší plat, než by zodpovedalo mojej pozícii
46 % Pracujem viac, ale nikto to neocení
44 % Veľa pracujem, ale ostatní sa nesnažia
42 % Práca sa stala rutinou, stereotypom
41 % Vyšší objem práce, bolo to na zrútenie
38 % Nespokojnosť si kompenzujem inde
36 % Nadriadený nevie pochváliť
Zdroj: JobsIndex, jeseň 2025
Dôležité je však uvedomiť si, že nie každý negatívny pocit má rovnakú závažnosť. Niektoré z najčastejšie uvádzaných pocitov zamestnanci nevnímajú ako obzvlášť bolestivé ani závažné. Napríklad pocit určitej miery rutiny alebo zmena náplne práce sú síce opakovane spomínané, no na celkovú nespokojnosť nemajú výrazný vplyv.
7 negatívnych pocitov v práci,
ktoré ľudia hodnotia ako najviac bolestivé
42 % neprávom znížený plat
38 % šikana zo strany nadriadeného
35 % šikana zo strany kolegov
34 % zaobchádzanie ako s menejcenným
30 % hodili na nich problém, ktorý nezavinili
29 % nižší plat, než by zodpovedalo pozícii
26 % ponižujúce zákazy a príkazy
Zdroj: JobsIndex, jeseň 2025
Pocity, ktoré sú vnímané ako skutočne extrémne negatívne a závažné, môžeme v podstate rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvoria pocity spojené s finančným ohodnotením. Druhú skupinu predstavujú nežiaduce javy v zaobchádzaní so zamestnancami, ako napríklad ponižujúce správanie spojené s pocitom nedôstojnosti, neadekvátny prístup, či šikana zo strany kolegov alebo nadriadených.
Pozitívnym zistením je, že pri viacerých výrokoch týkajúcich sa nedostatočného ocenenia práce a nerešpektujúcej komunikácie sme oproti predchádzajúcej vlne prieskumu zaznamenali pokles. Nárast početnosti zaznamenali naopak len dva výroky (negatívne pocity), oba súvisiace s financiami: „Mám nižší plat, ako by zodpovedalo mojej pozícii“ a „Znížili mi neprávom plat“. Tu často ide o prémie, výkonnostné zložky, preplatené nadčasy a podobne – teda položky, pri ktorých majú ľudia pocit, že im neboli priznané a tým pádom boli pripravení o časť finančného nároku.
Bez uznania sa vytráca motivácia
Absencia uznania, prehliadanie zásluh a nedostatok ocenenia sú živnou pôdou pre patologické javy vo vzťahoch na pracovisku, ktoré následne vedú k znižovaniu spokojnosti zamestnancov. Zamestnávatelia by preto mali, okrem primeraného finančného ocenenia, ktoré zostáva stále najcitlivejšou otázkou, venovať zvýšenú pozornosť samotnému vzťahu k zamestnancom. Tí totiž čoraz viac očakávajú citlivejší, vyváženejší, partnerský prístup. Práve ten môže byť kľúčom k rastu motivácie, spokojnosti, angažovanosti a výkonnosti.
Prečítajte si viac
